Čo má šancu uspieť v karentovanom časopise?
Z uvedeného je jasné, že ide o časopisy uverejňujúce iba najkvalitnejšie práce. Preto je zrejmé, že práce na úrovni bežných školských vedeckých časopisov alebo iných domácich vedeckých periodík v uvedenom formáte zväčša nemajú šancu na úspech (o formáte a kvalite príspevkov zo zborníkov z konferencií ani nehovoriac). Toto konštatovanie zaiste potvrdí každý pedagóg, resp. pracovník, ktorý niekedy poctivo takýto článok pripravil a s jeho uverejnením v karentovanom časopise bol úspešný. V prípade karentovaných periodík skutočne platí, že ide o vedecký prístup, t.j. prinášanie nových faktov, objavov, súvislostí a zákonitostí. Otázka trvania pokusov je druhoradá, t.j. ani desaťročné pokusy, ak nie sú v súlade s aktuálnymi trendmi a nie sú dostatočne kvalitné, nemusia zožať v takýchto časopisoch úspech. V neposlednom rade je dôležitý aj spôsob prezentácie výsledkov.
Ak chce autor publikovať v karentovanom časopise, tento zámer musí byť jasný už na začiatku plánovania výskumu, čomu musí podriadiť aj jeho rozsah a štruktúru. Základným krokom je aj naštudovanie si aktuálnych trendov a poznatkov, ktoré sú v danej oblasti práve aktuálne, skúmané a publikované. Pomerne rýchly obraz o aktuálnych trendoch môže poskytnúť autorovi aj podrobné štúdium obsahu abstraktov a následné zadováženie si separátov článkov (najlepšie z posledných 5 rokov; neplatí to však vždy), zodpovedajúcich vybranej oblasti. Na tento účel je možné prehliadať databázy vedeckých časopisov, ako napr. CAB Abstracts (www.slpk.sk, CD server - CAB) alebo Web of Science (www.slpk.sk,, Web of Science) priamo z hociktorého počítača v rámci siete SPU. Naša knižnica totiž poskytuje zamestnancom SPU veľa takýchto výhod (vrátane fulltextových prístupov k niektorým časopisom), len ich treba vedieť a chcieť využiť. Na to sú však potrebné znalosti anglického jazyka, bez ktorých je každý používateľ výrazne obmedzený. Bez ovládania angličtiny aspoň na strednej úrovni nemôže mať vedecký pracovník, pedagóg alebo školiteľ dostatočný prehľad v problematike. Ak autor nepozná aktuálny stav vedy, alebo iba kopíruje desaťročia "overené" smery výskumu svojho pracoviska, nemá šancu na úspech. Bez neustále aktualizovaných inovačných prvkov myslenia, prístupu, tvorivosti a štipky správnej vedeckej intuície je autor odkázaný na stagnáciu a stále väčšie zaostávanie za aktuálnymi trendmi. Týmto trendom treba prispôsobiť celý výskum, jeho rozsah a najmä inovatívnu myšlienku, pretože bez určitej hypotézy (ktorú má práca riešiť) výskum nemá zmysel a výsledky budú vhodné nanajvýš do zborníka z konferencie. Čím bude totiž práca kvalitnejšie spracovaná a interpretovaná, tým väčšie sú šance na publikovanie v kvalitnejších karentovaných časopisoch s čo najvyšším IF.
