Problém s jazykom nemám, chodil som na slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci", prezradil Ivan Valent, študent na FAPZ, ktorý k nám prišiel zo srbsko-slovenskej dedinky Erdevik. "Naša slovenčina je však trochu iná, okrem archaizmov obsahuje aj zopár maďarských výrazov.
Ani jeho bývalej spolužiačke Marine Medveďovej z Báčskeho Petrovca štúdium v slovenčine nerobí ťažkosti. "FBP som si vybrala hlavne kvôli jazyku", povedala nám. "V Srbsku sú dve slovenské gymnáziá, ale na univerzitách slovenčina nie je, iba na jazykovej fakulte. A mňa zaujíma biológia a chémia. Rozumiem takmer všetkému, čo sa tu prednáša. No doma rozprávame nárečím, a keď u vás občas použijem niektorý staroslovenský výraz, kamarátky mi nerozumejú. Napríklad kračún, čo sú vaše vianoce. Ale pomôžeme si rukami-nohami..."
Ďalšia srbská Slovenka Ana Cicka z Kovačice sa k štúdiu na MF dostala vlastne náhodou. "Ale neľutujem, baví ma to stále viac a viac. Na gymnáziu v Kovačici sa predmety vyučujú v srbskom jazyku aj v slovenčine, takže nemám problém s odbornými názvami."
Študent FEM Lyubomyr Makay, ktorý pochádza z malej dedinky Seredne neďaleko ukrajinského Užhorodu, to mal ťažšie: "Slovenské školy nemáme. Z päťtisíc obyvateľov našej dediny je väčšina Slovákov, ale týmto jazykom hovoria už iba starí ľudia. Nie je to však spisovná slovenčina, skôr nejaké východoslovenské nárečie. Všetci doma, okrem babky, hovoríme iba po ukrajinsky. Preto som musel pred odchodom na Slovensko chodiť k učiteľke na hodiny jazyka.
Zaujímalo nás tiež, aké sú ich dojmy z prvých mesiacov strávených mimo domova.
Páči sa mi tu. Bývam na Mladosti, a tak to mám kúsok do centra, napríklad do Tesca", priznala sa so smiechom Marina a potom vážnejšie dodala: "Slovensko poznám ešte z čias základnej školy, keď sme tu vystupovali s folklórnym súborom, ale aj vďaka spolupráci medzi naším a Párovským gymnáziom. Dobré kontakty so Slovenskom zabezpečuje aj Dom Matice slovenskej v Petrovci, pomáha nám vybaviť víza, krajanské preukazy alebo štipendiá, ktoré dostávame." Ani Ivan nie je u nás po prvýkrát, predčasom navštívil Slovensko vďaka folklóru. Tak mu prirástol k srdcu, že sa nestihol na univerzite ani poriadne zohriať a už pôsobí ako tanečník vo FS Zobor.
Na všetkých štyroch urobila veľký dojem slávnostná atmosféra v aule pri štátnych imatrikuláciách. Ana bola aj v študentskom sprievode mestom: "Počasie sa nám príliš nevydarilo, ale imatrikulácie sa mi páčili. Zábavný bol najmä krst mliekom, našťastie, podarilo sa nám pred ním zachrániť, obetovali sa chlapci."
Blížia sa sviatky, ktoré všetci strávia doma so svojimi blízkymi. Nemohli sme sa preto obísť ani tému vianočných tradícií.
Každá dedina má svoje zvyky", povedala nám Marina. "U nás v Petrovci, kde sú väčšinou evanjelici, ideme na Štedrý večer do kostola a potom si sadneme k večeri. Podávajú sa jedlá pripravené podľa starých receptov, napríklad krumple na tepši - zemiaky nakrájané s klobásou alebo mäsom, upečené na plechu. Večer chodia po domoch vinšovať deti a po polnoci chlapi."
Naším tradičným štedrovečerným jedlom je sarma - ryža s kapustou a mäsom", pridal sa Ivan. "Po večeri idú chlapi po domoch zapukávať s petardami, takže sa celá dedina ozýva až do rána. Vinšovníkov ponúkajú dievčatá koláčmi a vínom, Erdevik je vinárska oblasť známa najmä svojím rizlingom.
V Lyubomyrovej dedine sa gazdinky v slovenských rodinách majú na Štedrý deň čo obracať. "Podľa tradície musíme mať na stole dvanásť rôznych chodov", prezradil nám. S darčekmi to však majú vyriešené šalamúnsky: obdarúvajú sa na Vianoce aj na Nový rok.
L. ZÁHORÁKOVÁ
