NA POČIATKU BOLO INTERNÁTNE ROZHLASOVÉ ŠTÚDIO
K. POTOKOVÁ
V roku 1997 promoval na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva. Ako sa z absolventa poľnohospodárskej univerzity stane novinár a mediálne známa osobnosť? To bola prvá otázka, ktorú sme mu na "diaľku" položili. Ing. MAREKOVI TRUBAČOVI, hovorcovi prezidenta Slovenskej republiky.
V prvom rade si musíte vybrať tú správnu univerzitu - SPU. Žartujem. Ale naozaj sa to začalo na SPU, vtedy ešte na VŠP. Ako študent bývajúci na Mladosti som zakotvil v CRŠ (Centrálne rozhlasové štúdio) a tam som sa dostal k mikrofónu a moderovaniu, diskotékam. Oslovili ma z vtedajšieho Rádia Nitra, kde som moderoval správy. Po skončení školy sa mi práca s mikrofónom zapáčila natoľko, že som sa za minimálnu mzdu 3700 Sk zamestnal v komárňanskom Rádiu Local FM. Odtiaľ som sa konkurzom dostal do spravodajstva VTV, neskôr do TV Luna a popri čítaní správ v rádiách Forte a Expres som nakoniec zakotvil v spravodajskej televízii TA3. No a to som ešte stále nedospel k tomu postu hovorcu. Ale aspoň vidíte, že veľa hovorím, a to je jeden z predpokladov. Celkom vážne však ponuka od prezidenta Gašparoviča prišla až po mojom návrate do TA3 po študijnom pobyte v USA. Absolútne nečakane mi jednoducho zazvonil v júli telefón, kde mi z Kancelárie prezidenta oznámili, aby som prišiel do paláca na pohovor. Prišiel som a teraz tam chodím pravidelne. Do roboty.
Takže vaše novinárske bunky sa prejavili už počas štúdia…
Inklinoval som k práci s ľuďmi. Bol som v CRŠ, vo fakultnom senáte. Od detstva som chcel byť vinárom, lebo mi pri prešovačke chutil sladký hroznový mušt. Nikdy som ani len nepomyslel na to, že budem robiť v rádiu, alebo dokonca v televízii. Nakoniec sa však z vyštudovaného vinára stal novinár. Ja som si tam teda písal pomlčku "no-vinár".
Ako redaktor ste oslovovali známe osobnosti politického života. Ako sa cítite teraz na druhej strane, v opačnej úlohe?
Úplne v pohode. Viem, čo odo mňa exkolegovia ako od hovorcu chcú, zároveň však poznám ich zbrane, a preto to majú niekedy ťažšie...
Hovorca prezentuje cudzie názory. Stotožňujete sa s nimi?
Ak chcete byť dobrým hovorcom a vierohodným prezentátorom názorov, tak sa musíte vedieť stotožniť s myšlienkami svojho nadriadeného. Inak ste len hovoriaci panák.
Aký teda má byť dobrý hovorca?
Dobrý hovorca? Asi by mal "dobre hovoriť".
Vaša práca si vyžaduje prehľad v mnohých oblastiach politického a spoločenského života. Ako sa pripravujete, aby ste boli aktuálne informovaný o všetkom, čo sa deje?
Sledujem správy, čítam noviny, diskutujem s novinármi, politikmi aj s bežnými ľuďmi na ulici. Ale hlavne ráno mám na stole podrobný monitoring médií, ktorý si musím prečítať, aby mi nič neušlo. A aby som vedel informovať prezidenta a poradiť mu, ako reagovať.
Aký je váš pracovný deň?
Ráno vstávam. Oholím sa a utekám (autom) do roboty. Musím prísť skôr ako prezident. Pripraviť si monitoring a hneď po jeho príchode ho informovať a poradiť sa o programe dňa a o mediálnych výstupoch. Cez deň vybavím stovky telefonátov a e-mailov, organizujem výstupy prezidenta a pripravujem žiadosti o rozhovor. Navštevujú ma rôzni ľudia a dokonca raz mi volala jedna pani, že má nastúpiť do výkonu trestu a s plačom ma prosila o amnestiu. Popritom všetkom musím byť svojmu "šéfovi" neustále po ruke. Samozrejme, maximálne informovaný, a to dá naozaj zabrať. Chodím s ním na všetky jeho pracovné aktivity. Doma i v zahraničí.
Často hovoríme o tom, že naša univerzita poskytuje univerzálne vzdelanie. Stotožňujete sa s týmto tvrdením? Zužitkujete vo svojej terajšej pozícii vedomosti, ktoré ste počas štúdia získali?
Ale určite. Myslím, že z SPU vyšlo a stále vychádza veľa kvalitných odborníkov. Ja som na svoju alma mater hrdý a netajím svoj vzťah k agrosektoru, prírode a všetkému, čo mi škola dala. Myslím, že keby som sa práve na SPU nebol dostal k mikrofónu, dnes by som zrejme nerobil to, čo robím. Možnosti vzdelania v Nitre sú také široké, že školu s názvom VŠP právom nazvali univerzitou.
Na koho, alebo na čo najradšej spomínate zo svojich študentských rokov?
Na spolužiakov - kamarátov, ktorých mám asi na celý život. Na krásnu rozkvitnutú májovú Nitru, prechádzky na Kalváriu či pod Zobor, prvé lásky a preplnené posluchárne s docentmi a profesormi, ktorí nám výrastkom dávali rady do života, ktorých zmysel sa časom skutočne napĺňa.
Vieme, že ste neprerušili vzťahy s alma mater, ste doktorandom na FZKI. Uvažujete o tom, že sa v budúcnosti snáď vrátite k svojej pôvodnej profesii?
V prvom rade sa chcem vrátiť k svojmu školiteľovi, nakoľko som mal už dlho prerušené štúdium. Pri tejto práci je to s časom ešte ťažšie, ako keď som bol novinárom. No a k profesii inžiniera záhradníctva a vinára sa vracať nemusím. Dodnes s otcom vyrábame víno a rýpeme sa v zemi, ako sa na správnych "hnojárov" patrí.
Naše redaktorské dušičky sa potešili, keď ste povedali, že ste počas pobytu v USA čítali Poľnohospodára na internete. Čo vás v ďalekej cudzine najviac zaujímalo?
Bol som zvedavý, ako a čím žije škola, na ktorej som strávil svoje najkrajšie roky. Chcel som vedieť, či Poľnohospodár vôbec ešte existuje, prezeral som si internet a vyšlo to!
Blíži sa opäť sviatočný čas, onedlho privítame nový rok…
Želania do nového roka sú pre mňa gýčové klišé. Ja vám chcem všetkým zaželať to najlepšie do každého nového dňa, ktorý na vás čaká! Ale hlavne príjemné chvíle na našej alma mater!
Ďakujeme za rozhovor. Prajeme všetko dobré!
