e-poľnohospodár

Keď takto v zime ráno vstávam do vykúrenej izby, často si spomeniem, ako to bývalo u nás doma. Ten, kto prvý vstával, musel rýchlo zakúriť, aby bolo pri spoločných raňajkách už príjemne. Škrtnutie zápalkou a o chvíľu sa už šírilo teplo. Z kachieľ, v ktorých sa spaľovala BIOMASA. Pravda, vtedy som to ešte nevedela, pretože pre nás to boli obyčajné voňavé drevené PILINY! Lacný zdroj energie, veď v našom mestečku stála nábytkáreň, ktorá ich produkovala v hojnom množstve. Niekoľko vlečiek tohto nepotrebného odpadu každé leto zakotvilo na našom dvore. Vo veľkých košoch sme ho poodnášali do šopy a kurivo na zimu bolo pod strechou. V zime potom prišla druhá etapa, pretože piliny vám len tak horieť nebudú! Treba ich prácne a dômyselne natlačiť do prázdnych valcovitých plechových nádob tak, aby hmota dlho horela. Dnešnou rečou povedané, vytvoriť jednu veľkú BRIKETU. Potom už len vložiť do špeciálnych kachieľ a tešiť sa z ich sálavého tepla. Ak ste dobre rátali, tak si domyslíte, že sme sa ohrievali trikrát! Najprv v lete, kým sme "biomasu" dostali pod strechu, potom pri plnení "piliňákov" a až nakoniec v kresle pri knihe! Treba dodať, že sme do tejto práce boli zapojení všetci, celá rodina. Možno sme si my, deti, občas aj pohundrali, keď bolo treba pomáhať, ale dnes, po rokoch, spomínam už len na tie spoločne strávené večery pri príjemne sálajúcom a voňajúcom teple a na neopakovateľnú chuť pečených zemiakov... Prešlo zopár rokov a dnes sa už z týchto prirodzených vecí stala téma odbornej literatúry. Navraciame sa k prírode, využívame alternatívne zdroje energie, ekologicky myslíme... Ktovie, odkiaľ vedel náš otec o biomase???

KATARÍNA POTOKOVÁ