e-poľnohospodár

PÔDOHOSPODÁRSTVO - DOMINANTNÝ FAKTOR ROZVOJA EKOLOGICKY A SOCIÁLNE VYVÁŽENEJ KRAJINY

Pôdohospodárske vedy, výskum a vývoj sú prevažne cielené, orientované na získavanie poznatkov pre využitie výsledkov v hospodárskej, environmentálnej a sociálnej oblasti pôdohospodárskeho odvetvia. Ide o inovačnú, tvorivú činnosť, zameranú na získanie realizovateľných výsledkov, pričom využíva objavy z viacerých základných vedných disciplín po ich tvorivej aplikácii na cielené poznanie.

Aké sú vecné a systémové priority výskumu a vývoja v trvalo udržateľnom pôdohospodárstve? Informuje prof. Ing. ŠTEFAN MIHINA, PhD., riaditeľ Agentúry Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied.

Rastúca spoločenská požiadavka na vytváranie trvalo udržateľného, multifunkčného a environmentálne orientovaného pôdohospodárstva vychádza z nebezpečia vyčerpania neobnoviteľných vstupov, zvyšovania zaťaženosti prírodného a životného prostredia odpadmi a kontaminátmi, alokácie produkčných procesov odvetvia v otvorenej krajine i jeho významného ovplyvňovania kvality života obyvateľstva. Pôdohospodárstvo sa stále výraznejšie chápe aj ako dominantný faktor pre rozvoj vidieka, ekologickú a sociálnu vyváženosť krajiny. Tieto skutočnosti, vstup Slovenska do EÚ a uznesenia vlády SR č. 251 z 24.3.2004 k pozícii Slovenska k lisabonskému procesu podmieňujú a vyžadujú adekvátne zameranie a určenie priorít pôdohospodárskej vedy, výskumu a vývoja.

Aj v rezolúcii Európskeho parlamentu k poľnohospodárstvu a poľnohospodárskemu výskumu v roku 2003 je zdôraznené, že model multifunkčného poľnohospodárstva má kľúčový význam pre dynamický rozvoj vidieckej oblasti a je dominantným faktorom v celkovej ekologickej a sociálnej vyváženosti krajiny a má zohľadňovať aj regionálne sociálno-ekonomické a environmentálne podmienky a osobitosti.

Prioritami výskumu a vývoja vo všetkých oblastiach života na Slovensku sa zaoberá úloha štátneho programu vedy a techniky, ktorú koordinoval Prognostický ústav SAV. Úloha bola rozdelená do 14 častí, tzv. riešiteľských panelov, z ktorých jeden sa zaoberal výskumom a vývojom v trvalo udržateľnom pôdohospodárstve. Členmi nášho panelu boli pracovníci pôdohospodárskych výskumných inštitúcií, ktorí do riešenia zapojili aj iných spolupracovníkov z výskumných ústavov rezortu, SAV, univerzít i užívateľov výsledkov výskumu - spolu viac ako 100 odborníkov. SPU reprezentoval doc. Marián Brestič, prorektor SPU.

Riešenie pozostávalo z troch etáp. Na začiatku sme identifikovali základné rozvojové oblasti na Slovensku v podmienkach udržateľného rozvoja a globalizácie, ďalej trendy rozvoja vedy a techniky v SR v podmienkach európskeho výskumného priestoru a nakoniec sme navrhli vecné a systémové priority výskumu a vývoja. Stanovili sa tri základné priority: 1. Efektívnejšie využívanie, ochrana, regenerácia a trvalá reprodukcia prírodných zdrojov Slovenska pri zohľadňovaní ekologických požiadaviek. 2. Zvyšovanie konkurencieschopnosti pôdohospodárskej produkcie. 3. Monitorovanie a analýza produkčného potenciálu slovenskej krajiny z hľadiska očakávaných zmien, reálnych možností jej ekonomického využívania, sociálnych a environmentálnych funkcií.

V rámci prvej priority by sa výskum mal zamerať hlavne na: vývoj metód ovplyvňovania biodiverzity, produkčných a ekologických funkcií ekosystémov pôdohospodárskej krajiny, manažment rastlinných a živočíšnych genetických zdrojov, trvalú udržateľnosť lesných ekosystémov, cielené využitie lesnej biomasy, zefektívňovanie potravinárskej produkcie vo vertikálnej väzbe na domácu primárnu poľnohospodársku výrobu, rozvoj pôdohospodárskej produkcie biologických, technických a energetických surovín na nepotravinové využitie, transformovanie technológií na úspornejšie využitie neobnoviteľných energetických a materiálových vstupov za súčasného environmentálne prijateľného podielu obnoviteľných zdrojov produkovaných v samotnom pôdohospodárstve, zvyšovanie vodoretenčnej kapacity krajiny zlepšením biokrytu a retardáciou odtoku vnútorných vôd. Z hľadiska zvyšovania konkurencieschopnosti pôdohospodárskej produkcie by sa mal výskum zamerať na tieto problémy: v oblasti genetického inžinierstva na využívanie disponibilného genofondu na tvorbu biologického produkčného materiálu s ekonomicky výhodnejšou a kvalitnejšou produkciou a zvýšenou odolnosťou, na zdokonaľovanie a stabilizáciu ekologizácie poľnohospodárstva pre výrobu biopotravín, zvyšovanie produkcie originálnych, bezpečných a kvalitných potravín a na rozvoj výroby "funkčných potravín". Okrem toho na využívanie biotechnologických a naturálnych metód v prevencii, diagnostike a liečbe infekčných chorôb zvierat, adaptáciu pôdohospodárskych produkčných procesov a technologických postupov na požiadavky spotrebiteľa a spoločnosti z hľadiska etických noriem a ekonomických dosahov.

Z pohľadu tretej priority sa predpokladá orientácia výskumných projektov na určovanie podmienok a limitov hospodárenia pre produkčné využitie intenzívnych a zraniteľných oblastí a oblastí s horšími prírodnými podmienkami v interakcii s prebiehajúcimi lokálnymi (a očakávanými globálnymi) klimatickými zmenami, nástroje pre vytváranie vhodnej štruktúry poľnohospodárskej krajiny z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja, využitie komplexných pozemkových úprav pre zachovanie a skvalitňovanie funkcií krajiny, zdokonaľovanie protinákazových opatrení vo vzťahu k zmenám v globálnej nákazovej situácii zvierat a na rozvoj informačných technológií pre podporu agrárneho sektora a vidieka.