Vzťahy s okolím podliehajú spoločenským zvyklostiam, etikete. Či chceme, či nechceme, tvoria akési mantinely, v ktorých sa pohybujeme. Aj keď si (niekedy) myslíme, že je to v protiklade s našimi právami - v tomto prípade obliecť si čo chcem a kedy chcem.
Každá príležitosť si vyžaduje svojské oblečenie, to je jasné. Je to napokon aj prejav našej kultúrnej úrovne. V našom prípade aj úcty. K tradícii, ktorú evokuje akademická pôda. Napríklad taká skúška. Pre študenta sa ňou uzatvára istá etapa vysokoškolského štúdia. Pedagóg sa pri nej takisto určitým spôsobom testuje: podarilo sa mu vzbudiť záujem o svoj predmet, nasmeroval študenta správne? Nie je to teda bežný deň, každodenná udalosť. Končí úľavou a zápisom do indexu. No a index je, módnym žargónom povedané, "doplnok", ku ktorému sa patrí náležite obliecť. Pravda, neznamená to, že treba zvesiť z vešiaka niečo ohavne solídne, sivé, nudné, ba až naftalínové. To určite nevyžaduje nijaký, ani ten najkonzervatívnejší pedagóg. Možno bude namieste malý kompromis a výsledkom spokojnosť na obidvoch stranách. Veď Móda myslí na všetky príležitosti. Len ju treba osloviť.
KATARÍNA POTOKOVÁ
