JAZDECKÉ STREDISKO SPU V POVEDOMÍ VEREJNOSTI
KATARÍNA POTOKOVÁ
Katedra špeciálnej zootechniky získala v tomto roku rozvojový projekt na vybudovanie unikátneho pracoviska. V prvej etape sa uskutočnila rekonštrukcia etologickej časti, kde sú počas roka ustajnené kone, robia sa pokusy, alebo sa tu jazdí v rámci vyučovacieho procesu. V pondelok 8. novembra pracovníci katedry prezentovali vedeniu fakulty a univerzity, čo doteraz vykonali a ako sa v práci bude pokračovať. Pretože vybudovať unikátne pracovisko, to za rok, za dva nejde. Zhovárali sme sa s doc. Ing. MARKOM HALOM, PhD., ktorý má na starosti riešenie tohto rozvojového projektu.
Z ktorých čiastkových projektov pozostáva budúce unikátne pracovisko?
- Projekt sa skladá zo štyroch častí, etologickej, nadštandardnej stanice výkrmnosti a jatočnej hodnoty ošípaných, stanice výkonnosti koní a fyziologického laboratória. Žiadali sme pôvodne 2,7 milióna korún, získali 1,26 milióna. V budúcom roku by sme chceli vybudovať v našom areáli krytú jazdiareň, tam, kde je teraz výbeh a kolotoč pre regulovaný pohyb koní. Je to výborná poloha, desať minút cesty pešo z centra mesta, zároveň aj na jeho okraji. Máme pripravenú projektovú dokumentáciu, všetky povolenia s kladným stanoviskom, konštrukcia je už privezená a čaká sa len na výkopové práce a stavbu. Náklady na tieto prípravné práce sú na úrovni asi 350 - 400 tisíc Sk a univerzita ich dostane darom. Celková hodnota krytej jazdiarne bude 1,8 milióna Sk. Naše jazdecké stredisko sa už dostáva do povedomia chovateľskej jazdeckej verejnosti podujatiami, ktoré sme organizovali. Keď sa vybuduje krytá jazdiareň, bude to skutočne špičkové pracovisko na prevádzku počas celého roka. Verte, nie je to príjemné pracovať v jesennom počasí vonku na daždi napríklad so začiatočníkmi. Urobili sme aj rekonštrukciu vnútorných priestorov, ktorú sme pôvodne neplánovali. Z rozvojového projektu boli hradené iba náklady na opláštenie a strechu. Ale keď sme videli, ako by to vyzeralo, zvonku nové a znútra pôvodné, rozhodli sme sa zmobilizovať sily a dať dokopy nejaké prostriedky, aby sme mohli zrekonštruovať aj tie. Oslovili sme firmy, sponzorov, poskytli nám materiál, ľudí na odborné práce. No všetky ostatné pomocné pri montáži robili naši študenti! Tým pádom nadobudnú k práci s koňmi iný vzťah. Napríklad piataci, ktorí už nemajú taký nabitý vyučovací program, nemusia byť každý deň v škole, majú tri dni voľno, k tomu dva dni víkendu, mohli by ísť domov. Ale nejdú, zostávajú tu, už skoro ráno pomáhajú ošetrovateľovi s kŕmením.
Kôň je také ušľachtilé zviera, že by bolo možno lepšie hovoriť o živote s ním, ako o práci okolo neho...
- S koňmi sa treba zaoberať 24 hodín denne, nestačí ich iba nakŕmiť. Kôň sa musí pohybovať každý deň, za každého počasia, inak by nastávali rôzne zažívacie problémy, a to je veľmi nepríjemné a komplikované. Pravda, na jar je to príjemné, na jeseň a v zime menej. Teraz sa blížia Vianoce a u nás sa na Štedrý deň skôr ako o druhej popoludní nekončí. Prídu vysokoškoláci, deti zamestnancov, čo chodia jazdiť, prinesú koníkom jabĺčka, oplátky, upletú vence, zavesia na boxy. Takže to nie je iba jazdenie. Stále opakujem, že pri koňoch nemôže pracovať človek, ktorý to vníma ako svoju prácu. Tam neexistuje pevná pracovná doba. Kôň má napríklad nejaký zdravotný problém, alebo sa pripravuje na súťaž, keď s ním treba viac pracovať, to všetko si vyžaduje čas. S koňmi môžu pracovať iba ľudia, ktorí nepozerajú na hodinky, často je to i na úkor rodiny. Máme tu osem koní, hovorím, že sedem a pol koníka, pretože ten ôsmy je shetlandský pony, náš miláčik. Stará sa o ne Mikuláš Krajčo, zamestnanec VPP v Kolíňanoch, ktorý je u nás ako na vysunutom pracovisku. Sám by to nestíhal, preto sú do činnosti zapojení aj naši študenti, denne až desiati, pätnásti. Nie je to len samotné jazdenie. Najskôr sa musia o kone postarať. To znamená očistiť, pripraviť podmienky na to, aby mohli s nimi jazdiť. Takýmto spôsobom sú vlastne zapájaní do manažovania a systému organizácie práce v takomto zariadení. Dostávajú tu vynikajúcu školu do života. Majú možnosť všetko si vyskúšať, organizujeme im minimálne raz ročne jazdecké preteky. V tomto roku to bola Slovenská univerziáda, keď sa po prvýkrát podarilo medzi akademické športy zaradiť aj jazdectvo. Všetko prebehlo na výbornej úrovni, vyhrala absolventka našej univerzity. Takéto podujatia sa na jednej strane laikom zdajú ako šport a zábava, ale nie je to tak. Testovanie, účasť na pretekoch a výsledok z nich je jediný hodnoverný a relevantný ukazovateľ z hľadiska určenia hodnoty toho-ktorého koňa. Trhová a chovná hodnota koňa stúpa iba účasťou na pretekoch alebo dostihoch. Naši študenti s týmto všetkým každý deň pracujú, sú zapájaní priamo do celého kolobehu.
Z toho vyplýva, že sa ani nemusím pýtať na to, či majú o tento predmet záujem...
- Záujem je veľký. Za posledných sedem rokov stúpol trojnásobne. Plus máme ešte dva predmety jazdectvo pre začiatočníkov a jazdectvo pre pokročilých. Tu je počet študentov daný normou na jedného cvičiteľa, vedúceho výcviku, v krúžku môže byť 5 až 8 ľudí. Výučba prebieha v letnom aj zimnom semestri, jazdí sa každý deň v zime, v lete. Záujem je taký, že ho nedokážeme pokryť. Či už z hľadiska počtu koní alebo pedagógov, ktorí by sa tomu venovali. Vo väčšine prípadov je to tak, že študenti sa prihlasujú už v prvom ročníku a jazdectvo je v porovnaní s inými predmetmi niečo atraktívne. Stáva sa, že študenti nechodia len v rámci vyučovacieho procesu, ale zúčastňujú sa na celom kolobehu a živote jazdeckého strediska. A to nielen študenti našej univerzity!
Verím, že viacerí z nich ostanú verní koníkom aj vo svojom profesionálnom živote.
- Každý jeden študent, ktorý absolvoval štúdium a zúčastňoval sa na živote v jazdeckom stredisku, skončil po absolvovaní štúdia pri koňoch. Napríklad môj diplomant Ing. Michal Urban pôsobí na ministerstve pôdohospodárstva ako hlavný radca pre chov koní, Ing. Michal Horný, PhD., je riaditeľom Národného žrebčína v Topoľčiankach, Ing. Emil Kovalčík, PhD., náš doktorand, je šéfom plemennej knihy na tom istom pracovisku. V každom jednom významnom chove na Slovensku alebo v nejakom chovateľskom zariadení, stretnete nášho absolventa. A nielen u nás, ale aj v Čechách.
Nedá mi neopýtať sa, ako sa vodí koníkovi, ktorého ste vlani dostali do daru pri návšteve v Sýrii?
- V rámci návštevy sme v jednom z najväčších tamojších chovov dostali do daru žrebca arabského plnokrvníka. Jeho otec sa narodil v Sýrii, ako polročný bol predaný do Francúzska, odtiaľ ho za 5 miliónov dolárov kúpil šejk z Dubaja a teraz pôsobí ako plemenník. Už má dva roky a zatiaľ sa oňho starajú v domácej stajni, lebo je problém s jeho prepravou. Letecký transport koní zabezpečuje iba jedno nemecké a jedno holandské letisko. Po preprave nasleduje karanténa, robia sa analýzy a keď to zrátame, vyjde to na peknú sumu peňazí. Tie by sme hádam nejakým spôsobom zabezpečili, ale my nechováme arabského plnokrvníka, na chov by sme ho nemohli využívať, nie je vhodný na výcvik študentov alebo začiatočníkov z hľadiska povahových vlastností. Takže to ešte musíme zvážiť.
Ďakujem za rozhovor!
