Pritom jeden mi už zhabala. Tiež sa zjavil na svetlo neónové v tej "najlepšej" chvíli. Nakoniec našťastie skončil len ako ďalší úlovok "dozorcu" a mne bola udelená podmienečná milosť. (Vraj sa to stalo naposledy. No to isto!) Super, lenže vôbec netuším, čo budem robiť nasledujúcich 20 minút. Na mňa zíza biely riadkovaný papier s nedokončenou chemickou reakciou a 6-väzbovým uhlíkom. To je totiž všetko, čo som tak z môjho malého veľkého pomocníka - podrazáka dokázala vymámiť. Ostatné potrebné informácie mi vždy skryl na tú druhú stranu - a hádam vám nemusím opisovať, ako "jednoducho" sa tie malé potvory otáčajú; hlavne keď zorný uhol profesorky je neuveriteľných 168°.
Blik! S úžasne usmrkaným výrazom siaham do vrecka. Akože po vreckovku... ách... áno, je to on... a už držím v ruke toho nedokončeného súrodenca zajatého väzňa. Chcela som ho večer vyhodiť do koša, lebo tesne pred koncom sa mi ho podarilo natrhnúť. Avšak moja dlhoročne pestovaná lenivosť mi zabránila vstať z postele a presunúť svoju telesnú schránku o niečo bližšie k smetnému košu. Tak som ho strčila do vrecka.
Odpisujem dva vzorce a opravujem aj uhlík do "normálneho" stavu. Otáčam papier. Spolužiakova noha sa prudkým nárazom stretá s mojou, ja skričím "au!" a ťahák mi padá na zem... Ach, ten ťahák... zase mi ho našla! ... pokračovanie viete. Najlepšia bola nasledujúca hodina. Dostávam svoju písomku. No áno, čo iné som mohla čakať?... diktujeme známky. "Katarína..." "Päť." "Päť plus jedna jednotka za ťahák." "Prosííím?!" "Máš pätorku za písomku a jednotku za ťahák. Asi si nad ním strávila dosť času a bol naozaj bezchybný. Ale stalo sa to fakt naposledy!"
No to ma podržte! Nechtiac som teda vymyslela novú taktiku boja. Takže, ak vám profka nájde ťahák, nevešajte hlavu, možno...obe strany sa aspoň skvele pobavia :-)
KATKA ŠTVARTÁKOVÁ
3. roč. ZSUŠ Prešov
