"EKOFYZIOLOGICKÉ" ZAMYSLENIE Z RAČKOVEJ DOLINY
MARIÁN BRESTIČ
Produkčná ekológia, ekofyziológia, stresová fyziológia - pojmy, ktoré boli spájané s Katedrou fyziológie rastlín SPU desaťročia. Rozpracovávali sa do súvislostí a celkov na seminároch, konferenciách, sympóziách, ktoré spájali generácie ľudí, hľadajúcich cestu k tzv. biologizácii, intenzifikácii a racionalizácii rastlinnej produkcie. Určite mi dajú za pravdu starší kolegovia, že pamätnými zostanú semináre v Smoleniciach. V období, keď sa poľnohospodárstvu dostávalo zo strany spoločnosti viac pozornosti, tu prebiehali diskusné fóra a utváralo sa kolektívne vedomie generácie, ktorá mala zodpovednosť za formovanie vedeckých škôl pôsobiacich vo vedeckovýskumnom priestore.
V období, keď prevládajú globálne aspekty, sa stráca záujem o pôdohospodársky výskum. Zdanlivo nie je potrebný. Netreba ho stimulovať podľa tých, ktorí si osvojili nové pojmy a nechcú vidieť súvislosti s možnosťami zveľaďovania prírody a krajiny. Ale o čom je potom udržateľný rozvoj, ak sa vzdávame možnosti komplexného videnia? Myslím, že si mnohí kladieme otázky podobného charakteru, ale tí, ktorí sa pýtame, nemáme rozhodovacie mechanizmy, aby sme s tým niečo urobili. K poznaniu vedú rôzne cesty. Okrem riešenia výskumných projektov je dôležité šíriť informácie a hľadať nové a nové argumenty.
Ak platí, že nové obdobie prináša so sebou nové prostredie, príležitosti, pohľady, nevyhneme sa zmenám, ktoré sú niekedy rýchlejšie ako naše želania. Nové poznávanie a zaostrovanie pohľadu na čoraz jemnejšiu realitu je nevyhnutné. Avšak popri tom často zabúdame na celok. Príčiny nie vždy pozitívne vnímanej diverzifikácie vedných odborov sú spojené s neustálym hľadaním nových ciest, nárastom množstva informácií, nových experimentálnych možností, zvyšujúcou sa rýchlosťou meraní na kvalitných a rýchlych aparatúrach, nárastom produktivity práce výskumných pracovníkov. Určite je to aj potreba neustáleho hľadania miesta kolektívov v časopriestore. Samozrejme, aj ekonomická sféra je súčasťou selekčného tlaku na diverzifikáciu vedy, ak nie v niektorých odvetviach rozhodujúca.
A preto, aj napriek množstvu domácich alebo zahraničných vedeckých podujatí, ktoré sa v poslednom období dotýkali fyziológie rastlín, a zdaniu, že počet vedeckých podujatí na jednotku času neustále narastá, sa za podpory organizátorov KFR, Katedry fytológie LF TU vo Zvolene, Ústavu ekológie lesa SAV, Výskumného ústavu lesníckeho vo Zvolene a Ústavu ekológie krajiny AV ČR v Brne zmaterializovala myšlienka pripraviť stretnutie s ekofyziologickou orientáciou v Račkovej doline 16. - 18. 9. 2004.
Úvodné prednášky prof. Lubomíra Nátra, prof. Michala V. Mareka, prof. Zoltána Tubu a Ing. Jozefa Vidoviča navodili atmosféru plnú otázok. Zmerali vzdialenosť medzi minulosťou a súčasnosťou ekofyziologického výskumu, boli o posolstvách a možných cestách do budúcnosti. Filozofický náhľad prof. Nátra nám pripomenul fakty, že to bol predovšetkým záujem o vedu v uplynulých desaťročiach, ktorý napomohol k výrazným úspechom pri zvyšovaní produktivity rastlín a intenzifikácii rastlinnej výroby. Základným vodidlom pre budúci výskum budú určite poznatky získané v druhej polovici minulého storočia, v ktorom bude treba zladiť často príliš veľké očakávania od génových manipulácií, meniacich špecifické vlastnosti odrôd so stabilitou a produktivitou v meniacich sa podmienkach prostredia. Mnohí sa zhodujeme v tom, že rozvoj vedy by pravdepodobne nemal viesť k jednostrannej a nekonečnej popisnej detailizácii regulačných elementov bez zjednocujúceho pohľadu a kombinácie analytického prístupu s holistickým a že simulácie a terénne experimenty treba kombinovať s modelovou syntézou. Určite nám v budúcnosti veľa povie systémová ekológia - analýza toku energie a látok ekosystémom, ktorú prezentoval prof. Marek na príklade lesného ekosystému.
Kam teda budú smerovať ďalšie kroky ekofyziológov? Prostredie je silným médiom a nositeľom komplexnej informácie, ktorej pôsobenie na rastliny má mnohostranné účinky. Všeobecne sa očakáva, že osud rastlín bude v budúcich desaťročiach pravdepodobne čoraz viac závisieť od interakcií, ktoré bude prinášať klimatická zmena. Preto je opodstatnené domnievať sa, že význam nových poznatkov o regulačných mechanizmoch rastlín spojených s kľúčovými procesmi konverzie slnečnej radiácie, rastu a produkcie biomasy bude narastať. Súčasnosť ponúka dynamické prostredie a neustále sa vyvíjajúce technické možnosti. Potešujúce je, že záujem mladých výskumníkov o štúdium nestabilných a narušovaných ekosystémov narastá. Zatiaľ je však utópiou dosiahnutie rovnováhy medzi prírodou a spoločnosťou.
Na záver si dovolím vysloviť niekoľko pocitov. Ak si uvedomíme, že každá informácia rezonuje v čase iba limitovane, treba vyzdvihnúť predovšetkým chuť odovzdávať a prijímať odkazy. Dôležitá je aj kontinuita, vzájomné rešpektovanie pohľadov a skúseností na široké spektrum problémov tých, ktorí na jednej strane viac inklinujú k poľným plodinám, na strane druhej tých, ktorí pracujú s lesnými. Úcta patrí nielen tým, ktorí pravdu vyslovujú, ale aj tým, ktorí ju počúvajú, a teda všetkým, ktorí ju hľadajú. O počúvaní a odkazoch bolo fórum 23 prednášok a 25 posterov, ale aj bohatá diskusia a odovzdávanie skúseností pri prinesených aparatúrach z jednotlivých pracovísk. Vzájomná komparácia, silné, slabé miesta, možnosti, limity - to boli najčastejšie skloňované otázky. Som presvedčený, že témy konferencie boli iba cestou pre vzájomné priblíženie sa a ďalšie stretnutia. Veď príroda a ekosystémy budú potrebovať pozornosť tých, ktorí sa budú chcieť zamýšľať nad ich mechanizmami a adaptabilitou v meniacom sa prostredí. Možno sa len tešiť na ďalšie stretnutia vzájomne sa oslovujúce a motivujúce.
