e-poľnohospodár

V uplynulom akademickom roku sa stalo to, v čo sme takto pred rokom síce dúfali, ale predsa sme si neboli celkom istí. Dnes je už skutočnosťou, že sme nielen de facto, ale aj de jure integrálnou súčasťou európskeho vysokoškolského a výskumného priestoru, so všetkými z toho vyplývajúcimi výhodami, ale i nevýhodami a povinnosťami. Každá univerzita, našu nevynímajúc, je mimoriadne zložitý organizmus. Každá jej súčasť je v princípe nezastupiteľná, ale myslím si, že najdôležitejší sú predsa len ľudia, zamestnanci a študenti univerzity (alebo aj naopak - študenti a zamestnanci univerzity). I keď každý človek je nezameniteľnou individualitou, i keď aj medzi ľuďmi sú veľké rozdiely, určité skupiny ľudí majú aj mnoho spoločných charakteristík. Domnievam sa, že čo do veku, životných skúseností, vzdelania a schopností niet medzi našimi študentmi veľkých rozdielov. Sú tu všetci, ktorí prešli našim prijímacím konaním. Dovolím si povedať, že z hľadiska schopností ani medzi našimi pedagógmi niet veľkých rozdielov. Žiaľ, niet zatiaľ medzi nami géniov. Sme len viac alebo menej pracovití, usilovní, cieľavedomí, zodpovední, ... možno niektorí máme viac šťastia, vieme sa, ako sa hovorí, "lepšie predať", ale tým sa v tejto oblasti asi rozdiely medzi nami končia. Čo sa týka životných skúseností, tam je situácia, iná. Sú medzi nami mladí, talentovaní, cieľavedomí, jazykovo dobre pripravení mladí kolegovia, ktorí majú nevídané, pre nás starších v ich veku nepredstaviteľné možnosti vedeckého, pedagogického i osobnostného rastu v už spomínanom európskom, ale i svetovom vysokoškolskom či výskumnom priestore. V prvom rade od nich závisí, ako tieto možnosti využijú. Máme tu aj strednú generáciu, a samozrejme, našťastie, aj staršiu či najstaršiu generáciu. Sám nie som už najmladší a predsa mojimi spolupracovníkmi, kolegami, sú aj moji učitelia, ale už aj moji žiaci. Učitelia, ktorí ma učili už pred 40 rokmi, učitelia, od ktorých sa, i keď to možno tak nevyzerá, učím aj dnes, a dúfam, že ešte dlho budem môcť učiť. Hovorím o tom preto, že nijaký extrém, a najmä na univerzitách, nie je dobrý. Nebolo by dobre, keby medzi učiteľmi boli len vekom mladí, alebo len starší. Hoci skoro všetko sa dá naučiť, predsa len existujú schopnosti, ktoré sa dajú získať len tým, že ich prežijeme. A pedagogické i poľnohospodárske majstrovstvo medzi takéto schopnosti určite patrí. Dôležitá je preto vyvážená symbióza mladosti a odvahy, so skúsenosťami a vedomosťami stredného a staršieho veku. Je veľkou prednosťou tejto univerzity, že ani rektor, ani dekani fakúlt sa neboja dať príležitosť mladým, menej skúseným pedagógom. Podľa môjho názoru je vo vedení univerzity fakúlt vyvážené zastúpenie všetkých vekových kategórií. Som rád, že túto snahu podporujú aj akademické senáty. Pri tejto príležitosti si neodpustím nasledovné slová. Bolo by vhodné, keby ten, podľa mňa nedôstojný, dehonestujúci, pre všetky zúčastnené strany nepríjemný proces každoročného uzatvárania pracovného pomeru s vysokoškolskými učiteľmi nad 65 rokov, keď už nemôže byť zrušený, bol aspoň na celej univerzite zjednotený, formálne zjednodušený, v každom prípade však "citlivý". V školstve, na univerzite, i na jednotlivých fakultách nebola, nie je a nikdy ani nebude jednoduchá situácia. Všetky fakulty, ich vedenia i senáty museli, a aj budú musieť vynakladať enormné úsilie, aby si dosiahnutú úroveň nielen udržali, ale aby ju, v neustále silnejúcej konkurencii domácich a zahraničných vysokých škôl, neustále zvyšovali. Dovolím si vysloviť želanie, aby celá akademická obec, akademické senáty, celou váhou svojho postavenia, podporovali tých vedúcich zamestnancov, ktorí všetky svoje osobné plány, potreby a ambície podriaďujú potrebám študentov a zamestnancov univerzity, potrebám univerzity ako takej. Malo by asi pre každého študenta i zamestnanca platiť to kennedyovské, parafrázujem "nepýtaj sa, čo ti môže dať katedra, fakulta, univerzita, ale pýtaj sa, čo ty môžeš dať, čo ty dávaš katedre, fakulte a univerzite". Aby podporovali tých, ktorí chcú dosiahnuť stav (alebo sa k nemu aspoň priblížiť), v ktorom by sa študentom oplatilo študovať, pedagógom kvalitne učiť, vzdelávať sa, vedecky pracovať, publikovať a aj inak reprezentovať našu alma mater. Jednoducho, v ktorom by sa nám všetkým oplatilo poctivo pracovať. Treba, podľa môjho názoru, podporovať aj tých, ktorí hľadajú každú možnosť, ako odstrániť neustále sa prehlbujúcu priepasť medzi pracovníkmi, ale i medzi študentmi našej univerzity. Treba využiť najrôznejšie príležitosti na to, aby sme sa vzájomne spoznávali. Dôležitá je aj informovanosť smerom von, pretože si myslím, dokonca to viem, že sa nemáme za čo hanbiť. Naopak. Máme sa čím pochváliť. A preto odporúčam: Chváľme sa! Dávajme o sebe vedieť. Dávajme vedieť o významných pracovníkoch našej univerzity. Veď určite nie je náhoda, že predsedom Klubu dekanov bol doteraz vždy dekan z našej univerzity. Ani Zlaté kosáky z Agrokomplexu nie sú reklamou na zahodenie. Nie je to len úloha pre kanceláriu vzťahu s verejnosťou, je to aj úloha pre každého z nás. Úlohou pre každého z nás by malo byť aj to, aby sme upozorňovali na chyby v našej činnosti, využívali všetky vnútorné možnosti na upozornenie vedenia univerzity či vedenia fakúlt. Dôraz dávam na slová "využiť vnútorné možnosti". Televízia asi nie je tá správna možnosť. Možno ste si všimli, možno nie, že pravidelným bodom rokovania AS SPU sa stal bod Otázky členov AS SPU vedeniu SPU. Odporúčam využiť aj túto možnosť na vyjadrenie svojich postojov k dianiu na univerzite. Som veľmi rád, že aj tento rok môžem poďakovať vedeniu univerzity, menovite jej rektorovi, prof. I. Okenkovi, PhD., za jeho prácu v prospech našej univerzity, v prospech nás všetkých. A nie sú to len mzdy. Je to celkový dojem z našej univerzity, je to meno našej univerzity, ktoré asi ako meno jedinej, alebo jednej z mála slovenských univerzít rezonuje aj v súvislosti s tým, že SPU problémy s peniazmi nepociťuje. Veľkú zásluhu na tomto pozitívnom fakte má i naša kvestorka, Ing. Oľga Roháčiková, PhD. Univerzita rastie nielen do šírky a výšky, ale aj, a najmä, do krásy. Na záver svojho vystúpenia chcem ešte raz všetkým, spomenutým i nespomenutým pracovníkom a študentom poďakovať za ich prácu v minulom akademickom roku v prospech našej univerzity a zároveň nám všetkým zaželať na prahu nového akademického roku veľa zdravia, spokojnosti a úspechov nielen v práci, ale i v rodinnom živote.