BUDEME NA SLOVENSKU PESTOVAŤ HĽUZOVKU LETNÚ?
Je to huba zvaná hľuzovka a týmto poetickým názvom ju poctil legendárny klasik gastronómie A. Brillat - Savarin. Hubová lahôdka, ktorú pre jedinečnú chuť ospevujú labužníci a vysoko si vážia kuchári. Hľuzovky (Tuber spp.) sú vreckaté hypogeické huby, to znamená, že vytvárajú zrelé plodnice pod povrchom pôdy. Askospóry sa nachádzajú vo vnútri plodníc, spóry hľuzoviek sa preto nemôžu rozširovať vetrom ako pri iných druhoch húb. Plodnica na seba upozorňuje výraznou vôňou, ktorá láka živočíchov, a tým sa zabezpečuje jej rozširovanie v prírodnom prostredí. Hľuzovka je vďaka výrazným aromatickým vlastnostiam mimoriadne cenená na svetových trhoch a má vysokú komerčnú hodnotu. Na gastronomické účely sa vo väčšej miere využívajú hlavne dva druhy - Tuber magnatum Pico a Tuber melanosporum Vitt., pričom ich výskyt je obmedzený na vybrané oblasti Stredomoria. Ďalšie druhy, hľuzovka letná (Tuber aestivum Vitt.) a hľuzovka zimná (Tuber brumale Vitt.) majú podobnú morfológiu a ekológiu a vyskytujú sa na celom území Európy. Žijú mykoriticky s rozličnými druhmi drevín.
Hľuzovka letná má na Slovensku svoju históriu a v minulosti bola aj ekonomicky významná. Najviac údajov o jej výskyte je z obdobia na prelome 19. a 20. storočia, a to vďaka práci Dr. Hollósa z roku 1911. Podľa nej sa hľuzovky zbierali a obchodníci ich dodávali do Viedne a Budapešti. Najznámejším centrom zberu bola oblasť okolo Moravského Lieskového kde "hubkári" (zberači hľuzoviek) pomocou cvičených psov vyhľadávali plodnice a pomocou špeciálnej motyčky vyberali hľuzovky zo zeme. V publikácii sa uvádza, že obchodník Alajos Wünschbach z Nového Mesta n/Váhom vykúpil v rokoch 1895 až 1909 4 247 kg hľuzoviek. Je zaujímavé, že po prvej svetovej vojne sú údaje o výskyte hľuzoviek na Slovensku už zriedkavé, aj keď ešte v roku 1929 mykológ R. Veselý napísal: "Slovensko hostí jich tolik, že jsou i tržní houbou".
O rozšírení hľuzoviek a ich popularite medzi ľuďmi svedčia dochované ľudové názvy - jelenia huba, jelienka, čierna jelienka, trifľa, trifeľ. Bežné využívanie a obľúbenosť potvrdzuje množstvo dobových receptov na ich prípravu. Až donedávna sa na Slovensku hľuzovka letná považovala za vyhynutý druh, pretože 50 rokov nebola nájdená ani jediná plodnica. V roku 1995 boli nájdené tri a na základe toho bola zaradená medzi druhy chránené zákonom, do Červenej knihy, so spoločenskou hodnotou 2 tisíc Sk.
Spočiatku sa plodnice hľuzoviek zbierali iba vo voľnej prírode. Z hľadiska poľnohospodárskeho sa hľuzovka stáva zaujímavou vďaka možnosti jej pestovania v špecializovaných výsadbách. Od 19. storočia sa využíval primitívny spôsob zakladania výsadieb, bez hlbších znalostí biológie druhu. Až začiatkom 70. rokov 20. storočia sa vyriešilo kontrolované očkovanie hostiteľských rastlín hľuzovkami. Prvé hľuzovky z takto očkovaných stromov boli získané v roku 1977. Vo Francúzsku a Taliansku sa komerčne využívajú postupy očkovania hostiteľských rastlín viacerými druhmi hľuzoviek. Kontrolu sadeníc vykonáva INRA (Institut National de la Recherche Agronomique) a CTIFL (Centre Technique Interprofessionnel des Fruits et Légumes). Od roku 1972 do roku 1998 takto kontrolovala INRA viac než 150 000 a CTIFL 300 000 stromčekov. To naznačuje, aký rozmach nadobúda pestovanie hľuzoviek vo Francúzsku. Ďalšími oblasťami pestovania sú Španielsko a Taliansko. Hlavným dôvodom rozširovania pestovania je stále rastúci dopyt po hľuzovkách vo svete, ako aj klesajúca produkcia pochádzajúca zo zberov vo voľnej prírode. V súčasnosti sa v Európe využívajú 3 základné technológie pestovania hľuzoviek - tradičná metóda, Pallierova metóda a metóda Tanguy. Plantáže sa zakladajú na jeseň, prípadne na jar v hustote od 600 do 1000 stromov na hektár podľa pôdnej úrodnosti a ekologických podmienok. V optimálnych podmienkach sad začne rodiť po 4 rokoch od založenia. Štandardné úrody sa v Európe pohybujú od 20-40 kg.ha-1, ale sú zaznamenané prípady úrod vyšších ako 100 kg.ha-1. Najvyššie úrody sa dosahujú o 20 rokov po výsadbe.
V posledných rokoch sa záujem o pestovateľské systémy hľuzoviek rozšíril aj na oblasť strednej Európy (Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko). Jej pôdno-ekologické podmienky, adaptabilita a dopyt po hľuzovke letnej ju predurčujú na hospodárske využitie. Práve pestovateľské technológie predstavujú stabilizujúci prvok, zabezpečujúci aj ochranu biologickej diverzity druhu.
V dňoch 7.-10. septembra 2004 sa na Katedre genetiky a šľachtenia rastlín uskutočnilo trojstranné medzinárodné pracovné stretnutie pod názvom Hľuzovka letná a možnosti jej pestovania na Slovensku, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia z Francúzska, Maďarska a Slovenska. Francúzsku stranu zastupoval svetovo uznávaný odborník a autor viacerých monografií o hľuzovkách, ako aj spoluautor patentu inokulácie a množenia sadeníc Dr. Gérard Chevalier, vedúci výskumného programu hľuzoviek a pracovník INRA v Clermont-Ferrand. Z Maďarska prišli pracovníci z Univerzity Lóránda Eötvösa z Budapešti a Prvej maďarskej hľuzovkárskej asociácie pod vedením Dr. Zoltána Brateka. Slovensko zastupovali pracovníci KGŠR, zástupcovia Slovenskej agentúry životného prostredia, pracoviska v Banskej Štiavnici a Štátnej ochrany prírody.
Cieľom stretnutia bolo hľadať možnosti zapojenia Slovenska do už existujúcej medzinárodnej spolupráce pri riešení otázok týkajúcich sa rozširovania pestovateľských systémov hľuzovky letnej. Konalo sa za podpory Grantovej agentúry SPU v Nitre (grant č. 711/02160) pre podporu mladých vedeckých pracovníkov, spoluorganizátora SAŽP a sponzorov.
Pracovné stretnutie poskytlo celý rad nových informácií a poznatkov týkajúcich sa výskumu, rozšírenia a pestovateľských technológií hľuzovky letnej v Európe. Pre Slovensko sú významným prínosom ponuky na spoluprácu najmä v oblasti výskumu rozšírenia druhu na našom území, ale predovšetkým ponuka na overovanie vplyvov limitujúcich faktorov produkcie hľuzoviek na poskytnutom biologickom materiáli z Francúzska.
Ing. JÁN GAŽO, PhD.,
Ing. MARIÁN MIKO, CSc.
