ZAUJÍMAVOSTI Z UNIVERZITNÉHO SVETA
V prvej polovici 14. storočia sa Európa pýšila 31 univerzitami, avšak márne by sme niektorú z nich hľadali na mape strednej, severnej či dokonca východnej časti svetadielu. Nádejní adepti vysokoškolského štúdia museli putovať za vzdelaním do Talianska, Španielska, Francúzska alebo Anglicka. Zmenilo sa to až dekrétom českého panovníka Karla IV., ktorý svoj úmysel, zriadiť v Prahe univerzitu, zdôvodnil naozaj vzletne: "aby verní obyvatelia kráľovstva, neustále lační po plodoch vied, nemuseli sa v cudzine doprosovať almužnej". Zrod Karlovej univerzity pochopiteľne sprevádzal rad ťažkostí. Chýbali učebne, prednášalo sa v kláštoroch, ale častokrát aj v súkromných bytoch majstrov. O tom, nakoľko demokratické bolo spoločenstvo študentov, bakalárov a magistrov, asi najlepšie vypovedá regula: hlavou univerzity sa mohol stať aj študent. A skutočne, prvým rektorom Karlovej univerzity, ktorého meno sa nám zachovalo, bol akýsi Henricus de Etwat, poslucháč právnickej fakulty. Úroveň fakúlt bola rôzna: najvyšší kurz v cudzine mala teológia, o niečo menej sa cenilo právo a popoluškou bola medicína. Fakulta slobodných umení s názvom artistická, ktorú navštevovalo najviac študentov, plnila úlohu "prípravky". A aký bol systém štúdia? Napríklad na artistickej fakulte sa študent stal bakalárom už po roku a pol štúdia. Jeho povinnosťou bolo ďalej študovať a súčasne prednášať kolegom z nižších ročníkov. Po ďalších troch rokoch usilovného štúdia dosiahol hodnosť magistra a cez bakalársky plášť si mohol prehodiť krátku kožušinovú pelerínu. Oveľa zložitejšie a najmä nekonečne dlhé bolo štúdium na teologickej fakulte. Na získanie bakalárskeho stupňa tu poslucháč čakal šesť rokov a k doktorátu sa prepracoval najskôr za ďalších šesť. Niet sa čo diviť, že vydržal len málokto. Prijímacie skúšky, ako ich poznáme dnes, neexistovali, podstatné bolo, aby uchádzač slušne ovládal latinčinu, zaplatil poplatky a pri imatrikulácii zložil prísahu vernosti. Vedomosti sa odovzdávali najmä čítaním schválených spisov, takže prednášky pripomínali skôr latinský diktát. Vysokoškolské štúdium bolo i značne nákladné. Za účasť na každej prednáške a cvičení poslucháči platili, rovnako aj za skúšky a promócie. Štyri roky štúdia na artistickej fakulte vyšli minimálne na 24 kôp grošov. Koľko to bolo? Nuž, trebárs zárobok vtedajšieho nádenníka za päť-šesť rokov...
Univerzita Karlova v Prahe www.cuni.cz
