Slnko, slama, jahody... Prepáčte mi, vážení tvorcovia (skoro) rovnomenného filmu, túto zámenu. Mne sa totiž do letného stĺpčeka tá slama viac hodí. Je jedným z neklamných znakov leta. Páľavy žatvy, lejúceho sa zrna a veľkých zlatožltých balíkov "odpadu". To som si dala! Dobrý hospodár ma za to nepochybne vyhreší. Pretože slama do tej kategórie veru nepatrí. Má toľko dobrých vlastností, že ju človek od nepamäti zužitkúval. Nielenže z nej pripravoval podstielku pre svoje zvieratá, ale si ňou pokrýval aj vlastnú strechu nad hlavou. Plietol z nej mnoho užitočných predmetov, pre úžitok i svoje potešenie. Milá slama sa ešte aj do ľudovej slovesnosti prepracovala. Nie práve lichotivo, veď keď niekomu trčí z topánok...
No, neostaňme pri tom, veď, ako to už býva, zlatožltá slama sa dočkala aj svojej slávy. Napríklad - vo forme klobúka. Ten sa z nutnej a nie veľmi vábnej pokrývky hlavy dedinčanov postupne prepracoval na nóbl doplnok. Stačilo, aby si ho nasadila dáka celebrita a módny hit bol na svete. Pre Adelu Ostrolúcku vytvorila modistka nežný klobúčik s ružovou stuhou, v tom si ju Ľudovít zamiloval... Na korze začiatku minulého storočia páni úctivo snímali pred dámami klobúk podľa Girardiho, no a tie im opätovali úsmev spoza kreácií veľkých ako mlynské koleso, ozdobených girlandami kvetov. Noblesa a elegancia. Možno trocha snobstva. Ale to už nechajme v šuflíku histórie. Dnes si však z neho niektorý z tých zabudnutých modelov v novej verzii vytiahnime. Postavme sa pred zrkadlo a zapózujme. Tie pohľady! Budeme nielen "šik", ale aj "in", pretože oklameme tú zlovestnú dieru v oblakoch. A potom? Klobúk dolu pred tebou, leto!
