Veľa bolo, je a bude profesorov na našej univerzite. Všetci zanechali a zanechajú väčšiu či menšiu stopu na svojich žiakoch, všetci vyorali či ešte vyorú hlbšiu či plytšiu brázdu na poľnohospodárskom akademickom poli, všetci sa snažili a snažia rozosievať okolo seba zrnká múdrosti, lásky k poznaniu, ale najmä k poznávaniu, k človeku, pravde, a nielen tej vedeckej. Nezmazateľnú stopu, a nielen na našej univerzite, zanechal aj bývalý dekan a prodekan Agronomickej fakulty VŠP v Nitre a dlhoročný vedúci Katedry poľnohospodárskych meliorácií, nedávno zosnulý prof. Ing. Ján Benetin, DrSc.
Znie to možno až neuveriteľne, ale keď prišiel v roku 1969 na Katedru poľnohospodárskych meliorácií, mala táto relatívne veľká katedra len jedného docenta a troch kandidátov vied. Keď v roku 1980 prof. Benetin odchádzal z katedry za riaditeľa Ústavu hydrológie a hydrauliky SAV, mala už troch docentov a skoro pätnásť kandidátov vied. Medzi nimi aj dnešného rektora SPU, prof. Látečku, dekana FZKI, doc. Kalúza, bývalých prorektorov, prof. Húsku a prof. Antala, bývalých prodekanov FZKI, prof. Streďanského a doc. Sklenára, ale aj námestníka riaditeľa VPP, Ing. Pružinského a ďalších. Výsledkom "sejby" prof. Benetina na našej univerzite sú aj traja doktori vied a tri vysokoškolské učebnice, ktorými položil základy modernej melioračnej školy nielen na našej univerzite. Školy, ktorá sa po roku 1990 úspešne pretransformovala na školu krajinného inžinierstva.
Tí, čo sme mali to šťastie vedecky, ale i civilne spolupracovať s prof. Benetinom vieme a cítime, že jeho odkaz, to nie sú len jeho funkcie a publikačná činnosť, ale najmä to, ako ovplyvnil náš vzťah k práci, najmä tej vedeckej. Bol to vedec v tom najplnšom slova zmysle. Aj ako akademický funkcionár sa najlepšie cítil v bielom plášti v laboratóriu či na poľných experimentoch.
Sústavne sledoval najmodernejšie trendy svetovej vedy a ani na univerzitách v USA, bývalom ZSSR ani inde v Európe som nenašiel nič, o čom by som nebol počul od prof. Benetina. Dopredu vedel, aké by mali byť výsledky našich experimentov, pretože si ich vypočítal z fyzikálnej podstaty a teoretickej analýzy skúmaných procesov. Ak si však niekto na základe tu napísaného myslí, že prof. Benetin bol "suchár", tak sa veľmi mýli. Aj v spoločenskom živote bol pre mnohých z nás nedosiahnuteľným vzorom.
Počet titulov "doctor honoris causa", ktoré doteraz udelila naša univerzita významným domácim a zahraničným osobnostiam, dosiahol číslo 20. Žiaľ, naše predpisy neumožnili, aby medzi nimi bol aj Ján Benetin a aby sme i my, jeho žiaci, aj týmto spôsobom mohli oceniť jeho prínos pre nás, našu univerzitu, pre slovenskú vedu.
Nech je aspoň týchto niekoľko riadkov skromným vyjadrením našej úcty a vďaky nezabudnuteľnému pedagógovi, vedcovi, kolegovi a priateľovi, prof. Ing. Jánovi Benetinovi, DrSc., ktorý nás navždy opustil 17. mája tohto roku, vo veku nedožitých 83 rokov. Pán profesor, budeš nám chýbať!
