e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 20/51 Dopravný prostriedok? Jedine vlak!

    Dopravný prostriedok? Jedine vlak!

    E-mail Print

    Sedím vo vlaku a rozmýšľam, ako najschopnejšie poukladať písmená pre tento článok, najlepšie fejtón. Je kumšt napísať niečo, čo neurazí, pobaví, možno poučí, alebo aspoň donúti zamyslieť sa. Neskutočne veľa podnetov okolo mňa a ja úplne neschopný. Pozerám cez okno. Možno mi niečo napadne. Na poliach samá repka. To má byť inšpirácia? Veľmi chabá. Ešte ani pre mňa, pre poľnohospodárstvo nadšeného jedinca, neznamená dostatočný impulz. A zrazu je tu! Dokonca dve. Mám rád impulzy s pekne tvarovanou postavou a krásnymi vlasmi. Hneď po vstupe týchto inšpirácií do kupé som prišiel na to, že je to hurikán slov a smiechu. Monika a Denisa, ako sa predstavili, okamžite nezabudli povedať, že ich je v triede dvadsaťosem dievčat. Chalana tam nemajú. Bolo vidieť, ale hlavne počuť, že im chýba. Vraj ich koníčkom je cestovať vo vlaku a sadať si do kupé, kde sú len chalani a voľné miesta. Odteraz už aj ja mám koníčka. Tiež si sadám do kupé, kde sú voľne sedadlá a čakám na dievčatá, so zaujímavými koníčkami. Nie vždy však prídu. Niekedy sa objaví len sprievodca, s veľkým bruchom a prepotenou železničiarskou košeľou a je po inšpirácii. Vtedy mi je dobrá aj repka spoza okna. Apropo, myslím, že všetci poznáme Cez okno Jara Filipa, ktorý vidí Chicago, Paríž, Dillí cez okno a sedí doma. Za počítačom, lebo to okno v jeho podaní je Windows.

    Ja sedím vo vlaku s klasickým skleneným, nádherne rozbitným a ufúľaným oknom. Milujem pohľad z neho. Na miesta, kde som bol s ľuďmi, na ktorých mi v daných obdobiach záležalo viac ako na iných. Na miesta, kde som nikdy nebol a poznám ich len spoza skla. Vytvoríte si k nim vzťah, ako keby ste tam prežili kus života. Zo žiadneho iného dopravného prostriedku nevnímam krajinu tak intenzívne ako z vlaku. V žiadnom inom mi neskontrolujú lístok aj štyrikrát ako vo vlaku. Najskôr sprievodca v uniforme. Toho kontroluje sprievodca v civile, ktorý je tzv. tajný. Tí bývajú aj najdôležitejší. Uvedomujú si významnosť svojej práce, preto ju vykonávajú tak zodpovedne, že normálnym cestujúcim lezú až na nervy. Nie každý cestujúci je aj potenciálny podvodník a zlodej. Potom neskôr, konkrétne v Topoľčanoch, sa sprievodcovia menia a situácia sa opakuje. Jednoducho, majú prepracovaný systém ochrany tak, že im nikto neunikne. No a vlak pomaly vchádza do Prievidze...

    JURAJ HUBA