Posledné dni semestra sú na všetkých univerzitách obdobím, keď intenzita študentského "bohémskeho" života stráca na sile. Návštevnosť diskoték a pohostinstiev v meste redne, nočný život ochabuje, pretože prichádza obdobie skúšok. Medzi študentmi vládne zhon a nervozita, každý sa pripravuje na skúšky, ktoré tvoria poslednú prekážku pre postup do vyššieho ročníka. Časť študentov sa pripravuje na záverečné skúšky, ktoré sú posledným krokom k zavŕšeniu štúdia a dosiahnutiu vytúženého titulu. Obhajoba diplomovej prace je koncom školskej etapy života a tento dôležitý krok každý berie s plnou vážnosťou a samozrejme aj s patričnou dávkou zodpovednosti.
A prichádza deň "D", keď piataci predstupujú pred štátnicovú komisiu. Väčšina z nich uspeje a obháji svoje vedomosti. Vtedy môžeme registrovať spev, hudbu, "bujaré" oslavy a chvíle vychutnávania dosiahnutého úspechu. Je to krásny pocit, má však dve tváre. Na jednej strane absolvent-inžinier oslavuje zavŕšenie svojej päťročnej práce, úspech, možno najväčší vo svojom živote. V eufórií si však neuvedomuje, že na druhej strane prichádza o krásny študentský život, svojimi predchodcami opisovaný ako najkrajšie obdobie v živote, že stráca pomyselnú voľnosť, ktorú si doteraz užíval plnými dúškami a vstupuje do sveta reálneho, v ktorom každá malá chybička znamená tvrdý pád. Tu už neexistuje druhý, alebo tretí opravný termín, neplatí, že ranné cvičenie, či prednášku si nahradím poobede, alebo zajtra a hlavne neplatí, že neúspech a nevedomosť bude ocenená známkou "fx". Takáto známka má v reálnom svete oveľa tvrdší dopad ako na univerzitnej pôde. To si novopečený inžinier uvedomí až neskôr, a preto nechcem kaziť oslavu.
Blahoželám všetkým absolventom, dvíham pohár vína na ich úspech a prajem im, aby bol ich reálny život ešte krajší ako ten študentský.
