Inštitút ochrany biodiverzity a biologickej bezpečnosti pri Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov sa v ostatných rokoch, okrem iného, orientuje aj na riešenie problematiky využívania menej známych a netradičných druhov rastlín, a to vo viacerých výskumných projektoch, podporovaných finančne zo štátneho programu APVV a MŠ SR. Riešenie danej problematiky začlenil kolektív aj do medzinárodnej spolupráce na zmluvnej úrovni s viacerými vedeckovýskumnými inštitúciami na Ukrajine.
Spolupráca sa realizuje hlavne v rámci spoločne riešeného výskumno-edukačného projektu Netradičné druhy rastlín a ich produkty v agropotravinárstve a krajinotvorbe. Za Ukrajinu sú do projektu zapojené kolektívy Národnej botanickej záhrady M. M. Griška pri Národnej akadémii vied Ukrajiny v Kyjeve, Národnej poľnohospodárskej univerzity Ukrajiny v Kyjeve, Národnej univerzity v Užhorode a Výskumnej a šľachtiteľskej stanice v Novej Kachovke. Riešením problematiky sa vytvoril rozsiahly priestor pre experimentálnu činnosť pri rôznych druhoch rastlín, a tým aj pre výskumné pobyty vedeckých pracovníkov, doktorandov a študentov. Pre absolvovanie výskumných pobytov sa aktívne využili aj možnosti Národného štipendijného programu.
Prvými účastníkmi štipendijných výskumných pobytov na našej univerzite sa stali prof. Svetlana V. Klimenko, DrSc., Mgr. Oľga Grygorieva, a Ing. Nataša Dovžik z Botanickej záhrady v Kyjeve. Mesačný pobyt absolvoval aj doc. Valerij Kchodak z Národnej univerzity v Užhorode.
Prof. S. Klimenko sa už vyše 40 rokov orientuje na štúdium introdukcie menej známych druhov na Ukrajine. K hlavným objektom jej výskumu patrí drieň obyčajný a dula podlhovastá, z ktorých vyšľachtila aj nové odrody. V rámci spolupráce sa pripravuje spracovanie klasifikátora pre drieň obyčajný a podkladové práce k príprave monografie o tejto rastline.
Na Ukrajine je 23 botanických záhrad, najstaršia sa nachádza v Charkove. V Botanickej záhrade N. N. Griška, najväčšej na Ukrajine, pestujú okolo jedenásťtisíc druhov rastlín. "Keďže naša botanická záhrada leží na severe krajiny, jednou z našich priorít je skúmať odolnosť rastlín proti chladu a mrazu. Rôzne odrody potom využívame v praxi, lebo "prax je bez teórie mŕtva a teória bez praxe nepotrebná." Na Slovensku nás zaujala veľká populácia voľne rastúceho drieňa. U nás sa už okrem Krymu prakticky nevyskytujú prírodné lokality tejto dreviny, ktorá v súčasnosti v mnohých krajinách zažíva renesanciu," hovorí Svetlana Klimenko.
Mgr. Oľga Grygorieva sa orientuje na štúdium variability hospodársky významných znakov ebenovníkov a možnosti ich využitia v agropotravinárstve a krajinotvorbe. "Tieto druhy sú veľmi perspektívne a vhodné pre praktické využívanie a rozširovanie aj v podmienkach Slovenska. Dôkazom toho je skutočnosť, že sa tu na viacerých miestach úspešne adaptovali. V rámci spolupráce bude našou snahou charakterizovať rozšírené genotypy a vybrať z nich vhodné genetické zdroje pre šľachtiteľské využitie," hovorí Mgr. Grygorieva. Hlavným objektom doktorandského štúdia Ing. Nataši Dovžik je gaštan jedlý, ktorému sa v drsnejších podmienkach v oblasti Kyjeva nedarí práve najlepšie. "V klonovom repozitóriu Príbelce je k dispozícií veľmi zaujímavá kolekcia genetických zdrojov gaštana jedlého, ktorú vytvoril kolektív inštitútu. Je mimoriadne cenným zdrojom štúdia k mojej dizertačnej práce," konštatuje Nataša. Doc. Valerij Kchodak pomáha pri monitoringu, sústreďovaní a uchovaní genotypov z rozšírených populácií tokajských odrôd viniča - Furmintu, Muškátu žltého a Lipoviny, v oblasti západnej Ukrajiny. "Všetky tokajské odrody sú rozšírené vo vinohradníckych regiónoch Ukrajiny.
Dôsledkom všeobecného úpadku vinohradníctva a vinárstva, ale i pestovaním moderných odrôd viniča, sa ich rozširovanie v posledných rokoch pozastavilo," hovorí doc. Kchodak. Konštatuje, že program uchovania a udržateľného využívania starých a krajových odrôd, ktorý realizuje kolektív inštitútu, má svoje plné opodstatnenie a zmysel. "Máme záujem do neho vstúpiť a podporiť ho svojimi aktivitami v rámci našich možností." Počas štipendijného pobytu zabezpečovali ukrajinskí hostia hlavne experimentálne práce na biologických vzorkách, vyhodnocovanie experimentálnych údajov, prípravu podkladov pre spoločné publikácie, ako aj prípravu referátov na vedecké podujatia. Absolvovali návštevy viacerých inštitúcií a nadväzovali nové kontakty. Všetci štipendisti využili príležitosť a tlmočili poďakovanie vedeniu SPU a FAPZ za možnosť pracovať u nás na svojich projektoch, ktoré významnou mierou prispeli k ich profesionálnemu rozvoju a upevneniu spolupráce medzi pracoviskami.
