e-poľnohospodár

V spoločenskej miestnosti ŠD Mladosť sa 4. mája stretlo niekoľko generácií Centrálneho, neskôr Internátneho rozhlasového štúdia (CRŠ, resp. IRŠ), aby oslávili jubileum rádia. Spoločne si zaspomínali na obdobie svojho pôsobenia a zároveň sa oboznámili s podmienkami a možnosťami jeho fungovania v súčasnosti.

O začiatkoch
CRŠ-ko začalo fungovať pod vedením Antona Rozboru v roku 1976 ako záujmový krúžok. Pod vedením šéfa technikov Ruda Tománka sa budovala rozhlasová sieť a archív. Prvé vysielanie zaznelo z éteru v roku 1978, v tom období preberal štúdio Jozef Roganský, dnes generálny manažér produkčného štúdia v Poprade a šéfom technikov bol Ľuboš Minárik, v súčasnosti majiteľ nitrianskeho grafického štúdia. "Zakúpili sme mikrofón a kotúčové magnetofóny B 100 Tesla Pardubice, neskôr sme ich doplnili ďalšími šiestimi značky B 73. Prvý kvalitný a spoľahlivý magnetofón Sony PC 377 sme si priviezli až v roku 1983 z Prahy, z bazára," spomína Ing. Minárik. Zložitejšie než vybudovanie technickej siete však bolo podľa pamätníkov vytvoriť programovú štruktúru. "Musela sa tvoriť dopredu, scenáre boli predpísané. Improvizácia bola neprípustná a vysielať sa mohlo až po schválení komisiou," hovorí Ing. Jozef Roganský. "Relácie, v ktorých muselo byť okrem športu a kultúry aj krátke spravodajstvo, sme nahrávali na pás. Ten sme na druhý deň posielali aj na ŠD Pribina a Nová doba. Vysielalo sa každý pracovný deň od 8. do 22. hodiny." Vedúci CRŠ dodáva, že zostavy našej a zahraničnej hudby boli v pomere 70:30 a mali aj index zakázaných spevákov, napríklad Kryla či Kubišovú. CRŠ malo i vlastnú produkciu, rozhlasové hry, s ktorými sa zúčastňovalo aj na súťažiach. "S hrou o horolezcoch Na vrchole sveta sme vyhrali 1. miesto na súťaži v Bratislave," spomína Roganský.

Podľa pamätníkov má v súčasnosti rádio oveľa ťažšie postavenie ako kedysi, lebo je veľká ponuka komerčných staníc. "My sme v podstate nemali konkurenciu, lebo existoval iba Slovenský rozhlas a Rádio Devín. Počúvanosť sme si budovali aj púšťaním pesničiek nahratých z rakúskych staníc. Zdroje hudby boli totiž obmedzené, a tak sme sa boli lepší ako štátne rádiá," prezrádza J. Roganský a Ľ. Minárik. Prácu v rádiu hodnotia ako mimoriadne zaujímavú a tvrdia, že ľudia, ktorí tam pracovali, boli medzi študentmi obľúbení a vážení. Vyrástlo z nich veľa odborníkov, mnohí sa uplatnili v médiách, vo filmovej tvorbe.

Humor musel byť, aj keď...
V rokoch 1982-1984 bol vedúcim CRŠ Karol Záborský. "Vysielali sme naživo. Obľúbená bola hudobná relácia Desať na hojdačke, próza, poézia, no a najmä Zlatka, v ktorej si študenti každú stredu mohli dať zahrať pesničku za symbolickú korunu. Počas relácie sme vyzbierali aj stovku, čo boli vtedy slušné peniaze. Kupovali sme za ne nové platne, singel stál 12 korún. Práve kvôli tejto relácii sme však museli začať nahrávať všetky programy na pás," hovorí Záborský a spomína, že 1. apríla ako typickí študenti oslavovali v duchu hesla "humor musí byť, aj keď na chleba nebude". "Vyhlásili sme, že nám zakázali vysielať Zlatku, lebo je v nej veľa zahraničnej hudby a svoj nesúhlas so zákazom môže každý dať najavo hvizdom. A pustili sme kačací tanec. Zhodou okolností prebiehala v Nitre okresná konferencia strany. Zrazu niekoľko tisíc študentov začalo na balkónoch internátov a následne na uliciach pískať. Nedali sa utíšiť. Vyrobili sme si tým problém a museli sme vysielanie vrátiť do starých koľají, čo znamenalo zákaz improvizovať," hovorí Ing. Karol Záborský. Reláciu moderovala Janka Mikušáková, dnes marketingová manažérka. Do CRŠ prišla v roku 1982. "Bolo pre nás ako modlitebňa, mali sme k nemu osobitnú úctu," hovorí. "V tom čase som nebola v angličtine príliš zdatná, chlapci mi písali správnu výslovnosť názvov skladieb a veľakrát sme sa na tom nasmiali," spomína Janka. Dodáva, že problémy zvládala aj vďaka výbornej spolupráci s hlavným technikom Petrom Matulom.

Rozhlasové štúdio v tých rokoch zabezpečovalo všetky ročníkové akcie, imatrikulácie, diskotéky, svadby i propagáciu Agrokomplexu. "Často sme boli na akcii aj cez víkend a nemali sme čas na štúdium. Tolerantní vyučujúci nám prepáčili, že sme sa nezúčastňovali na cvičeniach, skúšky sme však robili naostro," hovorí Ing. Peter Matula.

CRŠ-ko sa stalo IRŠ-kom

V 90. rokoch CRŠ pôsobilo pod V-klubom, ktorý mal dvoch profesionálnych metodikov a päťčlenný audiovizuálny tím. "V porevolučnom období bola činnosť rádia bohatšia a mali sme aj viac finančných prostriedkov na jeho technické vybudovanie," hovorí Ing. Miroslav Habán, PhD., z Katedry udržateľného poľnohospodárstva a herbológie. "Do týždňa bolo päť až šesť akcií. Organizovali sme aj dva ročníky Miss univerzity, tanečný maratón a pravidelne sme sa zúčastňovali na súťažiach, kde sme obsadzovali popredné miesta. Aj to bola záruka kvality. V tomto období sa podarilo dobudovať IRŠ na ŠD Pribina a vznikli prvé projekty pre rozhlasové štúdio na Novej dobe. "Relácie sme nahrávali na pás, potom sme začali presadzovať myšlienku živého vysielania. Nebolo to vtedy bežné a boli sme medzi prvými, komu sa to podarilo," hovorí Ing. Róbert Taškár, ktorý pôsobil v rádiu ako technik. "Vysielalo sa minimálne päťkrát do týždňa, príležitostne aj cez víkendy. Prvé profesionálne rádiá, napríklad N-Rádio alebo Hviezda FM, vznikli až po nás. V roku 1993 sa CRŠ z technických príčin zrušilo a bol vyhlásený celoškolský konkurz na obsadenie miest do nového IRŠ.

IRŠ Mladosť dnes

Funguje ako krúžok v ŠD Mladosť. Vedie ho už druhý rok Martina Macková. "Vysielame na starých prehrávačoch, ktoré používali naši predchodcovia pred 20 rokmi. Našou ambíciou je obnoviť technológiu, ktorá slúži na spracovanie zvukových záznamov. Jednou z možností je zapojiť sa do projektu ČSOB, ktorá podporuje podobné aktivity," hovorí vedúca rádia.

Momentálne v IRŠ pôsobí 13 stálych členov. Vysielajú od pondelka do stredy od 18. do 24. hodiny a v nedeľu od 20. do 24. hodiny. "Snažíme sa šíriť kultúru medzi študentmi, ozvučujeme športové akcie najmä počas NUD, imatrikulačný sprievod, lámačky, plesy. Tento rok sa nám podarilo zorganizovať aj tri diskotéky," informuje hlavný technik a moderátor Štefan Melkovič. Vysielacia štruktúra je rôznorodá, sú v nej hudobné relácie, rozhovory s osobnosťami spoločenského života, bulvárny plátok Hudobné všeličo či reklamné bloky.

Záujem študentov zapojiť sa do práce IRŠ však klesá. "Budeme sa snažiť presadiť nejaké zvýhodnenie pre tých, ktorí v ňom pracujú," hovorí Martina. Nedávno sa naši IRŠ-kári zúčastnili na 3. ročníku súťaže Radiorallye 2007 vo Zvolene. Na prehliadke nápadov, originality a šikovnosti študentov z rozhlasových štúdií z celého Slovenska bola veľká konkurencia, a tak sa na stupeň víťazov nedostali.

IRŠ sídli na 5. poschodí ŠD Mladosť. Vo vestibule je umiestnená čierna skrinka, kde možno vhadzovať pripomienky a odkazy. Takisto možno využiť e-mail This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it . "Okrem skvalitnenia techniky a obnovenia hudobného archívu by nám najviac pomohol väčší záujem študentov o dianie v rádiu. Možnosti sú aj cez projekty a predpokladáme, že časť finančných prostriedkov bude aj z rozpočtu univerzity na činnosť Klubu kultúrnej a záujmovej činnosti," uzatvára Martina Macková.

RENÁTA CHOSRAVIOVÁ