Prof. Ing. DANIEL BÍRO, PhD., dekan Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov
Miesto narodenia: Čakajovce
Vek: 56 rokov
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Asi tak ako je to aj dnes, podľa toho čo je momentálne v kurze. Vyrastal som v období verneoviek, mayoviek, počiatkov televízie a letu prvej kozmickej družice.
Čo ste študovali a prečo ste si vybrali práve túto oblasť?
Môj dedo a otec boli mliekari. To rozhodlo o stredoškolskom štúdiu na mliekarskej priemyslovke v Kroměříži. Po maturite som absolvoval prijímacie skúšky na Chemicko-technologickej fakulte SVŠT v Bratislave a Agronomickej fakulte VŠP v Nitre. Priznám sa, že konečné rozhodnutie kde študovať, bolo ovplyvnené najmä dojmom, ktorý na mňa urobil v roku 1969 nový areál našej školy. Som absolventom zootechnického odboru z roku 1974 a odvtedy aj pracujem na Katedre výživy zvierat.
Koľko hodín má Váš pracovný deň?
Koľko treba, ale je to spravidla viac, ako by som chcel, zaspávam po polnoci.
Ako by ste charakterizovali dnešnú mládež?
Živá, sebavedomá, niekedy hlučná, so zväčšujúcim sa deficitom rodinnej výchovy - ale jedno príslovie hovorí " nepľuj do vody, z ktorej si sa napil".
Ako vnímate slová byť pedagógom je poslanie?
Nech sa na mňa niektorí mladší kolegovia nemračia, ale pedagógom sa človek nestane tým, že je prijatý po skončení štúdia na miesto učiteľa. Dobrým a akceptovaným vysokoškolským pedagógom sa postupne stáva rokmi odučenými za katedrou, prácou vo výskume a sústavnou prácou so študentmi.
Aké vlastnosti na kolegoch vám imponujú a aké sa vám nepáčia?
Skromnosť, čestnosť a úprimnosť. Všeobecne nemám rád ohováranie, sebaobdivovanie a vzájomnú neúctu.
S kým by ste sa radi stretli a porozprávali?
Vždy sa teším na stretávky po piatich rokoch so spolužiakmi zo strednej a vysokej školy, aj keď sa žiaľ začínajú minutou ticha. Rovnako som rád v spoločnosti s akademikom Plesníkom, imponujú mi jeho filozofické názory a pohľady na život. Čo vás naposledy zaujalo v oblasti spoločenského života? Otvorenie nového SND, dúfam, že sa tam v dohľadnej dobe dostanem.
Čo by ste zmenili keby ste mohli?
Asi to, čo každý v mojom veku, aby sa životné hodiny začali točiť opačným smerom.
Čo radi čítate?
Mám rád akčnú literatúru, naposledy to bola Porota od Johna Grishama. V zime si rád zalistujem v encyklopédiách ktoré som zbieral, keď ešte nebol internet. Ale poviem, aj čo nerád čítam: poistné zmluvy, návody, dlhé správy a e-maily s dotazníkmi.
Ako si dobíjate energiu?
Rád kutím a niečo reparujem okolo domu a občas sa stretnem s priateľmi na poľovačke a pri degustácii dobrých slovenských vín.
Prezradíte niečo o svojej rodine?
Manželka je spolužiačka z vysokej školy a pracuje ako zootechnička na miestnom PD. Syn je z prvých absolventov záhradnej architektúry na FZKI, ale živí sa hlavne tým, čo vyštudoval na ŠUV v Kremnici - umeleckým kováčstvom. Dcéra je vlaňajšou absolventkou FBP.
Máte zlozvyk, ktorého sa neviete zbaviť?
Neobedujem a chodím do chladničky v nočných hodinách, aj to na mne vidieť.
Aké máte koníčky?
Poľovníctvo a zbrane, drží ma to od zväzarmovských čias, keď som sa súťažne venoval športovej streľbe. Pre priateľov rád pripravím niečo z diviny.
Aká je dovolenka vašich snov?
Všade si oddýchnem, kde sa stretne partia slušných ľudí. Ale asi to bude Kuba.
Humor je korením života - máte nejaký obľúbený vtip alebo veselý zážitok zo školy?
V 5. ročníku na cvičení z pôrodníctva mala kolegyňa za úlohu napraviť polohu teľaťa, ktoré vtedy mladý asistent, prof. Šťastný, vo fantóme kravy riadne zamotal. Čakal som na chvíľu, keď kolegyňa vojde rukou až po rameno do " kravy" a z druhej strany som ju za ňu rafol so šteknutím. Po jej strašnom výkriku som bol vyhostený z cvičenia. Napriek tomuto incidentu som skúšku urobil na výbornú.
