Fakulta ekonomiky a manažmentu participovala na 5. a 6. rámcovom programe (RP) EÚ a v súčasnosti je s troma projektmi zapojená aj do 7. RP. Na výhody účasti v rámcových programoch, ale aj na prípadné problémy a prekážky, sme sa spýtali doc. Ing. JÁNA POKRIVČÁKA, PhD., z Katedry ekonomiky FEM, koordinátora projektov za SPU.
Pán docent, ako možno získať rámcový projekt?
V prvom rade je dôležité vytvoriť na našej univerzite priaznivé podmienky pre rozvoj vedy a výskumu. Mám na mysli najmä vybavenie knižnice. Na jej rozvoj sa dlhodobo nedáva dostatok financií, a preto nie je dostatočný prístup k vedeckým časopisom v papierovej podobe, ani k elektronickým publikáciám. Ďalšou podmienkou je viac sa na katedrách venovať výskumu a zlepšovať vedecké kontakty s vyspelou Európu a svetom, nielen so sesterskými katedrami V4. V porovnaní s kvalitnými univerzitami v západnej Európe alebo v USA sa na slovenských univerzitách učí príliš veľa a organizácia výučby je neefektívna. Pri takom extrémnom zaťažení výučbou je veľmi ťažké venovať sa ešte aj výskumu. Myslím, že by bolo vhodné zmeniť organizáciu výučby niektorých predmetov. Zaviesť dve prednášky týždenne a cvičenia nahradiť konzultáciami, ktoré by viedli asistenti alebo doktorandi. Je časovo veľmi náročné, ak niektoré teoretické predmety majú 20 cvičení týždenne. Netreba však nič nové vymýšľať, stačí, ak sa pozrieme, ako funguje systém na dobrých univerzitách a budeme mať odvahu takýto systém presadiť aj na SPU. Aj univerzity musia zvyšovať produktivitu práce, nielen súkromný sektor. Bohužiaľ, aj štát príliš zväzuje univerzity svojimi reguláciami a v podstate im bráni fungovať efektívnejšie. A v neposlednom rade je nevyhnutná flexibilita a efektívnosť pri riadení a systematické zmeny.
Projekty, do ktorých ste sa zapojili, majú európsky význam. Môžete krátko predstaviť ich tematické zameranie?
Prvý projekt AGMEMOD v 5. RP, ktorý koordinoval Írsky inštitút pre poľnohospodárstvo a rozvoj (Teagasc) a participovalo na ňom 23 krajín, sa týkal konštrukcie ekonometrického dynamického modelu parciálnej rovnováhy pre hlavné poľnohospodárske komodity, umožňujúceho robiť simulácie a projekcie vývoja výroby, cien alebo spotreby na úrovni EÚ a na národných úrovniach. Tento pokračoval v novom projekte AGMEMOD 2020 v 6. RP, v ktorom sa doladil ekonometrický model, pridali sa doň biopalivá a analýzy sa rozšírili o nové krajiny mimo EÚ, ako napríklad Chorvátsko, Rusko, Ukrajina. Koordinátorom bola INRA, čo je Francúzsky národný inštitút pre poľnohospodársky výskum, podobne ako v ďalšom projekte TRADEAG, ktorý sa zaoberal problematikou globálneho poľnohospodárskeho obchodu, regionálnych obchodných zoskupení, tvorby a odklonu obchodu, vytvárania colných a obchodných databáz a podobne. V súčasnosti sme zapojení do 7. RP s troma projektmi. AGFOODTRADE je pokračovaním TRADEAGU, venuje sa modelovaniu dopadov rokovaní WTO, zmien poľnohospodárskych politík a obchodných zoskupení na vývoj poľnohospodárskej produkcie a príjmov na globálnej aj lokálnej úrovni. NTM IMPACT sa zaoberá potravinovou bezpečnosťou a vplyvom necolných obchodných opatrení veľkých importérov, ako sú USA, Rusko, Čína na exportnú konkurencieschopnosť európskych exportérov poľnohospodárskych komodít. Náš tím sa venuje hlavne možnostiam presadenia sa na ruskom trhu a colným a necolným bariéram, ktoré musia exportéri prekonávať, aby sa na ruský trh dostali. Osobitne veľká pozornosť sa bude venovať exportu mlieka. Projekt FACTOR MARKETS sa zaoberá fungovaním a analýzou trhu s pôdou, kapitálom a prácou v poľnohospodárstve. Trh s pôdou a prístup ku kreditom má napríklad veľký vplyv na efektívnosť poľnohospodárskych podnikov. Ani dobrý podnik nemôže efektívne fungovať bez prístupu ku kreditom a ani vynikajúci súkromný farmár sa nedokáže presadiť, ak kvôli veľkej rozdrobenosti vlastníctva nemôže získať do prenájmu pôdu od iných vlastníkov.
Aké sú vaše skúsenosti z rámcových projektov?
Výhod je viacero. Je to príležitosť na odborný rast, podieľať sa na európskom a svetovom vedeckom výskume, možnosť kooperovať s významnými odborníkmi, vymieňať si údaje, mať prístup k databázam a najnovším vedeckým metódam. Participácia na projektoch prináša lepšie príležitosti na publikovanie a prenos najnovších poznatkov študentom a do praxe.
V čom vidíte dôvody neúspešnosti slovenských pracovísk pri zapájaní sa do RP?
Bol by zázrak, keby slovenské pracoviská boli oveľa úspešnejšie, ako sú v súčasnosti. Univerzity sú finančne poddimenzované, a preto nemôžu konkurovať pri získavaní kvalitných pracovníkov súkromnému sektoru alebo zahraničným pracoviskám. Z dlhodobého hľadiska sa situácia môže ešte zhoršovať, lebo na školách neostávajú tí najlepší študenti. Ak už na univerzite nejakí talentovaní výskumníci ostatnú, tak sú zavalení takým množstvom výučby a administratívnych povinností, že výskumu sa môžu venovať len okrajovo vo svojom voľnom čase, čo nie je dlhodobo udržateľné. Situáciu, samozrejme, zhoršuje nedostatočná infraštruktúra a slabá kapitálová vybavenosť katedier. Ani systém odmeňovania nemotivuje, aby sa ľudia venovali výskumu. Je jednoduchšie dostávať základný plat a mať viac času na mimopracovné aktivity, ako pracovať na výskume. Samozrejme, vždy sa nájde dosť ľudí, ktorí sa výskumu budú venovať aj napriek veľmi nepriaznivej situácii, lebo ich to jednoducho zaujíma. A takých ľudí je veľa aj na SPU.
