Vzťahy človeka s prírodou by mali byť rozhodujúce pre projektovanie krajiny. V našich podmienkach si kultúrnu krajinu takmer nedokážeme predstaviť bez trávnikov.
"Tieto plochy však môžu mať rôznu podobu a záleží iba od múdreho hospodára či krajinotvorcu, aký postoj zaujme k fenoménu menom trávny porast v krajine. Zlepšiť skladbu druhovo chudobných trávnatých porastov nám umožní jedinečný krajinotvorný fenomén - kvetnatá lúka, charakteristická porastom z vyšších druhov tráv, ktorý je doplnený zmesou dvojklíčnolistových kvitnúcich vyšších i nižších kvetín," hovorí doc. Ing. ĽUBICA FERIANCOVÁ, PhD., vedúca Katedry záhradnej a krajinnej architektúry FZKI.
Pestrá lúka
Vypestovať ju možno v priebehu krátkej doby, avšak požadovaný efekt je obrovský. Na naozaj bohatej lúke môžu rásť a kvitnúť desiatky druhov rastlín, ale i tá, ktorá je zložená len z niekoľkých druhov je obdivuhodným prírodným kvetinovým záhonom. "Svojou podstatou sa viac približuje lesnému spoločenstvu ako klasickému trávniku, s ktorým býva často porovnávaná. Mnohé lúčne rastliny dosahujú starobu aj za niekoľko desiatok rokov a žijú v pestrom spoločenstve so živočíšnymi druhmi. Rôznorodosť druhov podmieňuje estetický charakter kvetnatej lúky. Takýto motív je dnes žiadaný," konštatuje doc. Feriancová.
Spektrum rastlín
Založiť druhovo pestrý lúčny porast možno priamym výsevom na malej alebo veľkej ploche. "Priamy výsev lúčnej zmesi s obsahom bylín je možný na pozemkoch so zníženou zásobou živín (zvlášť dusíka) v pôde, pre obmedzenie pôsobenia konkurenčne silnejších druhov tráv. Tento spôsob je vhodnejší skôr pre súkromne hospodáriace osoby alebo chalupárov a ďalších nadšencov, ktorí si chcú na svojich nie príliš veľkých pozemkoch založiť pestro kvitnúcu lúku. Najspoľahlivejší spôsob je založenie kvetnatej lúky do čistej pôdy. To znamená, do pôdy jemne spracovanej ako pre klasický trávnik a zbavenej trvácich burín.
Medzi trávy, vhodné do kvetnatej lúky, odporúča doc. Feriancová zaradiť kostravu červenú, kostravu ovčiu, lipnicu lúčnu, príp. lipnicu hájnu. "Z bylinných druhov môžeme pre rôzne stanovištné podmienky použiť napr. divozel čierny, klinček kartuziánsky, zvonček broskyňolistý, nátržník piesočný, pakost krvavý, ruman farbiarsky, tiež liečivky ako skorocel kopijovitý, rebríček obyčajný, šalviu lúčnu, valeriánu lekársku, dúšku materinu, ľubovník bodkovaný, repík lekársky, alchemilku obyčajnú a podobne," radí odborníčka. Zároveň dodáva, že miešanie divorastúcich prírodných lúčnych semien s osivom šľachtených druhov tráv a ďateliny vedie k znehodnoteniu miešanky. "Šľachtené trávy a ďateliny rastú spočiatku veľmi rýchle a svojou konkurenčnou schopnosťou nedovolia sa optimálne zapojiť pomalšie rastúcim lúčnym bylinám. Zmes osív pre založenie kvetnatej lúky musí byť vyvážená vo vzácnom pomere lúčnych druhov bylín, ďateliny a tráv." Výsevné množstvá osiva na malých plochách sa pohybujú od 1 do 3 g.m-2 alebo 50 až 200 semien na 1 m2, na veľkých plochách 10 - 30 kg.ha-1. Jeden gram zmesi semien pre kvetnatú lúku obsahuje 10 - 50-tisíc semien.
Výsev semien
Optimálna doba výsevu závisí predovšetkým od dostatku prirodzenej dažďovej vlahy a nemožno ju teda jednoznačne dopredu stanoviť pre všetky lokality. Semená, zasiate na jar v období apríla, často klíčia až po medardovských dažďoch v júni a júli. V extrémne suchých podmienkach sa osvedčil neskorší jesenný (október - november) alebo zimný výsev (február). Semená je vtedy vhodné vysievať do nezasneženej pôdy. Neskôr sú výsevy prirodzene zavlažované snehovou prikrývkou.
Konečný efekt
Nevyhnutná je pravidelná starostlivosť o kvitnúcu lúku, aby sa nezaburiňovala a spestrovala svojím pestrým vzhľadom životné prostredie. Nevyužívaná lúka rýchlo pustne a znižuje sa aj jej druhová diverzita.
"Prvý rok po výseve rastú korienky a burinové druhy. Lúčne rastliny sú vytrvalé, majú pomalší počiatočný vývoj. Preto pravá kvetnatá lúka v roku výsevu nepôsobí príliš pekne. Burinu postačí odstraňovať kosením, keď dosiahne výšku 150 - 200 mm. Kosiť treba 30 - 60 mm nad zemou. Predovšetkým pri mechanizovanom kosení veľkých plôch je nutné starostlivo dbať na dodržanie výšky kosenia. Pri nižšej defoliácii môže dôjsť k porušeniu vegetačných púčikov, a tým k zničeniu rastlín.
Od druhého roku možno označiť porast za kvetnatú lúku. Nadzemné časti rastlín zmohutnejú a celkom potlačia jednoročné buriny, ktoré sa prestanú presadzovať v dôsledku zahustenia mačiny. Ďalšia údržba lúky spočíva v kosení (1 - 3-krát ročne, v závislosti od miestnych podmienok) a zbere pokosenej nadzemnej biomasy.
Ekosystém so zastúpením lúčnych bylín je pestrý a vytvára nový životný priestor nielen pre opeľovače, ale poskytuje potravu aj vtákom i malým živočíchom a prispieva k obohacovaniu a stabilite prírody," uzatvára doc. Feriancová.
