- Cieľom prednášok z logiky je vysvetliť študentom, že za obsahovou rozmanitosťou nášho myslenia, presnejšie povedané usudzovania, sa skrývajú všeobecné logické formy, ktoré si väčšinou ani neuvedomujeme. Ak ich nepoznáme, je naše myslenie orientované jednostranne len na obsah toho, o čom usudzujeme. Táto "zaslepenosť" obsahom nám často bráni vidieť hranice a obmedzenosť daného obsahu. Obrazne by som to prirovnal k jazde autom, kde dominuje snaha dostať sa niekde, bez toho, aby sme sa riadili dopravnými značkami. Nakoniec sa však môžeme dostať tam, kam sme nechceli - napríklad do nemocnice. Tak aj v myslení sa môžeme dostať k tomu, čo neplatí, t.j. k nepravde.
Logiku si mnohí študenti spájajú s matematikou, ktorá je pre nich strašiakom. Práve prísna logická výstavba matematiky vyvoláva v mnohých rešpekt. Je opodstatnený strach študentov slabších z matematiky pred logikou?
- Logika nie je matematika, aj keď sa niektorými vlastnosťami na ňu podobá (napr. operuje symbolmi, ako sú čísla a predmetom jej skúmania sú ideálne - nemateriálne objekty). Tradičný názor, že dobrý matematik je aj dobrý logik, síce platí, ale v tom zmysle, že je dobrý logik v matematike. Vo všeobecnej logike, o ktorej hovoríme, už taký dobrý nemusí byť. Toto pravidlo platí aj pre iné disciplíny. Dobrý fyzik je dobrý logik vo fyzike, dobrý ekonóm je dobrý logik v ekonómii a podobne. Každá veda učí okrem iného aj logike, ale takej, ktorá je platná len v danej sfére. Jedine logika ako vedná disciplína skúma logické formy myslenia, platné vo všetkých sférach. Aj v tomto prípade však platí, že kto je dobrý vo všeobecnej logike, nemusí byť dobrý v matematike či fyzike. Uvediem príklad: Kto pozná matematickú formu násobenia čísel, ešte nemusí poznať jednu z jej fyzikálnych foriem, ktorá hovorí, že súčin rýchlosti a času rovnomerne sa pohybujúceho telesa sa rovná dráhe, ktorú teleso prejde.
V akom rozsahu sa logika vyučuje na našej univerzite? Je podľa vás dostačujúci?
- Predmet logika sa dnes prednáša - zdôrazním iba - v rámci doplnkového pedagogického štúdia, iba v rozsahu 15 hodín za semester a končí sa iba zápočtom. Z uvedeného je zrejmé, že obsah predmetu je zredukovaný len na základné minimum poznatkov. Či to je alebo nie je postačujúce, závisí od toho, akú máme predstavu o odbornom profile študenta, ktorého sa snažíme vychovať. Ak chceme vychovať jednostranne vzdelaného odborníka, tak logiku nepotrebuje. Ak všestranne vzdelaného odborníka, ktorý vidí aj za hranice svojej odbornosti, tak potrebuje rôzne vedné disciplíny a medzi nimi aj logiku.
Je pravda, že každá veda predpokladá logiku, vedecký systém musí byť logicky vybudovaný a bádanie sa musí realizovať v zmysle logiky?
- Nie je to celkom tak, aj keď logické schémy usudzovania, ktoré sú predmetom štúdia logiky, sú obsiahnuté v základoch každej vednej disciplíny. Takzvané základné logické zákony - zákon totožnosti, neprotirečenia, vylúčenia tretieho a celý rad ďalších, sa nemôžu porušovať v žiadnej teórii. V opačnom prípade by daná teória bola vnútorne rozporná a plynul by z nej logický spor, t. j. stav, ktorému sa každá teória snaží vyhnúť. Problém je v tom, že každá vedecká disciplína skúma kvalitatívne odlišné sféry javov tohto sveta a na základe poznania prichádza k formulovaniu zákonov, platných v danej sfére. Tie sú odlišné a platia len v konkrétnej špecifickej oblasti. Čiže každá vedná disciplína formuluje svoje vlastné špecifické schémy usudzovania, ktoré možno zmysluplne použiť len v danej oblasti, a nie v inej. V opačnom prípade by logika bola vševedou a okrem nej by sme sa nemuseli nič iné učiť alebo naopak, ovládnutie akejkoľvek vednej disciplíny by z nás automaticky urobilo aj profesionálnych logikov. Práve tomuto klamu mnohí podliehajú. Napríklad dobrý ekonóm môže nadobudnúť presvedčenie, že schémy ekonómie sú automaticky platné pre celú spoločnosť - zdravotníctvo, školstvo a podobne...
Študenti sa učia presné postupy, ako správne logicky uvažovať. Žiaľ, pedagóg často od nich nečaká tvorivé myslenie, ale len doslovné zopakovanie toho, čo im predniesol. Nezabíjajú presné logické postupy rodiace tvorivé myslenie?
- Logika neobmedzuje tvorivé myslenie. Skôr opak je pravda. Myslenie, ktoré by sa neriadilo logikou, by nebolo tvorivé, ale svojvoľné. Položme si jednoduchú otázku: "Čo je cieľom tvorivého myslenia?" Nové poznatky a teoretické postupy. Ak by študent nemal osvojené už existujúce poznatky a metódy a nevedel, čo je staré myslenie, akým spôsobom by ho chcel prekonať?
Čo pokladáte za najlepší tréning pre rozvoj logického myslenia?
- Z môjho pohľadu je to neustála snaha reflektovať, odhaľovať a snažiť sa pochopiť logickú štruktúru rozmanitých myšlienkových postupov, kdekoľvek sa vyskytujúcich. Aký je váš názor na tvrdenie typu, logika je len taká intelektuálna zábavka alebo luxus. - Tento názor sa vyskytuje aj medzi niektorými profesionálnymi logikmi, len s tým rozdielom, že to nie je luxus, ale veľmi užitočná zábava. Tento názor má však aj oveľa širšiu platnosť. Napríklad, v niektorých ekonomických teóriách sa podnikanie chápe ako hra a podnikatelia zapojení do svetového trhu sú jeho hráčmi. Žiaľ, ako ukazuje aj dnešná finančná kríza, je to hra, ktorá síce môže byť pre jej hráčov zábavná, lenže to, o čo sa v nej hrá, nie je len zisk, ale aj stovky a tisícky ľudských životov, ktoré v dôsledku prehry a straty ziskov môžu byť zatratené.
Existuje podľa vás ženská a mužská logika? Ak áno, aký je medzi nimi rozdiel?
- Všeobecné logické schémy usudzovania sú obrazne povedané "bezpohlavné". Iné je, že ich použitie môže niekedy podliehať subjektu, ktorý ich využíva. Tu by som upozornil, že mnohé logické schémy sú obsiahnuté v tzv. logických obvodoch inštalovaných v počítačoch a tieto sa obyčajne pri "užívaní" nemýlia. Človek sa pri ich používaní v procese myslenia môže zmýliť. Tradičný názor, že ženy skôr myslia "srdcom" ako rozumom už dnes podľa môjho názoru všeobecne neplatí. Zato platí, že rozum alebo myslenie vedené "citom" alebo "srdcom" má často povahu "slepého" myslenia, ktoré nechce vziať do úvahy nevyhnutné fakty alebo poznatky. Samozrejme, tým sa nevylučujú výnimočné prípady, keď logikou "srdca" alebo "citu" odhalíte pravdu skôr ako rozumovými úvahami.
