e-poľnohospodár

Zo života jednej mamy. Mala tri dcéry, ako v rozprávkach. Milovala ich nadovšetko. Na svet ich priviedla ťažko, málom za to zaplatila vlastným životom. Napriek množstvu práce okolo veľkej domácnosti bola vždy ako zo žurnálu. Na jej peknej, štíhlej postave, ktorú si aj bez diét udržala po celý život, sa dobre vynímala aj praobyčajná zástera. Mala rada kvety, knihy a jej dievčenským snom bolo stať sa učiteľkou. Nesplneným. V mnohodetnej remeselníckej rodine to také jednoduché nebolo. Jedna zo sestier krajčírka, druhá vyšívačka, tretia, štvrtá, piata vlásenkárky, po otcovi. Mať krásnu frizúru, po tom (našťastie) túžili aj dozorkyne v najstrašnejšom lágri druhej vojny. A tak tu remeslo nemalo dno zlaté, ako v prísloví, ale dno s príchuťou čierneho chleba a kocky margarínu navyše. To znamenalo kúsok šance na prežitie pekla. Po vojne začal život v okýptenej rodine a krajine od nuly. Vystrábiť sa z neskutočných útrap, založiť si rodinu, starať sa o jej každodenný bežný chod. Znie to tak obyčajne, ale obyčajné to vôbec nie je. Zahŕňa to v sebe všetky dni každodenné s veľkým upratovaním či praním, keď bolo treba vodu nanosiť i ohriať a potom opäť povynášať, ale aj dni sviatočné so zmesou vôní, ktorá môže byť taká jedinečná a nenapodobiteľná iba doma. Radosti z úspechov detí v škole, ale aj vrásky okolo očí pod nenahraditeľnými okuliarmi, keď prišli choroby a ťažké dni. V celej veľkej rodine. Napriek krehkosti, ktorej bola predobrazom, nikdy nechýbala jej ruka tam, kde bolo treba pomôcť. Aj nekonečná ľudská energia má však svoje hranice. Tá jej sa vyčerpala rýchlo, príliš skoro. A tak veľmi by sme ju potrebovali. Potrebujeme. Našu mamu. Naše mamy...

K. POTOKOVÁ