Do zlatého fondu učiteľskej a vedeckej komunity našej univerzity patrí aj prof. Ing. Jaroslav Nový, CSc.
Narodil sa 7. mája 1927 v Prahe. Po nútenom prerušení štúdia na reálnom gymnáziu a totálnom pracovnom nasadení za nemeckej okupácie zmaturoval v roku 1949 na Vyššej roľníckej škole v Tábore. V r. 1949-1954 vyštudoval Zootechnickú fakultu Timirjazevovej poľnohospodárskej akadémie v Moskve. V r. 1954 nastúpil na Katedru špeciálnej zootechniky VŠP v Nitre ako odborný asistent. Prešiel všetkými stupňami pedagogickej a vedeckej graduácie až po profesora. Cesta však v dôsledku nepriaznivých ideologických faktorov nebola jednoduchá. Návrh na vymenovanie za vysokoškolského profesora pre vedný odbor genetika bol predložený už v roku 1970. Žiaľ, násilná normalizácia neumožnila profesúru realizovať. Dôvodom boli jeho statočné vlastenecké postoje, ktorými zásadne odmietal okupáciu Československa. Akt uznania jeho vedeckých, pedagogických schopností a ľudského rozmeru osobnosti mohol byť naplnený až v roku 1991.
On, rodom Čech, vyštudovaný v Moskve, spojil svoj život a povolanie natrvalo so Slovenskom, Nitrou a našou univerzitou. Počas svojho pôsobenia (1954-1993) okrem pedagogického procesu a výskumu vykonával funkciu vedúceho Katedry genetiky (1963-1970) a dve funkčné obdobia bol prodekanom AF. Významné boli aj jeho spoločenské a mimouniverzitné aktivity. Bol riadnym, a po odchode do dôchodku čestným členom Československej akadémie poľnohospodárskych vied a neskôr Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied.
Ako pedagóg a vedec sa zaslúžil o rozvoj genetiky, ktorá v období jeho činnosti prekonávala u nás dôsledky negatívneho pôsobenia tzv. lysenkizmu. Vďaka jeho vedomostiam sa naša univerzita stala doma i v zahraničí akceptovanou inštitúciou rozvoja genetiky HZ. Špecifickým odvetvím bola fenogenetika, založená dr. Andrejom Karakazom, na ktorej rozpracovaní sa prof. Nový aktívne podieľal. Významne prispel k aplikácii moderných biometrických metód v zootechnickom výskumníctve, šľachtení a plemenitbe HZ. Patril aj k priekopníkom využívania výpočtovej techniky a informatiky v pedagogike a výskume. Bol zodpovedným riešiteľom výskumných úloh a vedeckých projektov, riadil tvorivé kolektívy na národnej i federálnej úrovni, veľa publikoval doma aj v zahraničí. Trvalou pamiatkou na jeho organizátorskú činnosť sú pravidelne sa opakujúce medzinárodné Dni genetiky a Letná škola biometriky. Vykonal mnoho zahraničných ciest a poznatky nezištne odovzdával študentom, spolupracovníkom a praxi. Jedným z médií ich prenosu bol aj náš Poľnohospodár, do ktorého prispieval.
Prof. Nový získal veľa ocenení, ale za najvyššie považoval vďaku svojich žiakov. Tešil sa z ich úspechov. Ako jeho žiak a v mnohých prípadoch aj nasledovník môžem s odstupom času hodnotiť jeho predvídavosť pri realizácii genetiky v biotechnológiách. Mnohé myšlienky, ktorých uplatnenia sa, žiaľ, nedožil, sú dnes skutočnosťou, ba aj budúcnosťou. Jeho odbornosť bola integrálnou súčasťou vlastnej rodiny. V symbióze lásky manželskej a rodičovskej s Ing. Zinaidou Kuzinou, CSc., dokázal statočne prekonávať nielen zlobu dňa, ale aj zákernú nemoc. Človek Jaroslav Nový odišiel navždy 14. septembra 2001, ale jeho dielo a svetlá pamiatka sú stále s nami.
