Komplexná akreditácia. Jeden z najfrekventovanejších pojmov, ktoré sa v akademickom prostredí Slovenska v týchto dňoch skloňujú vo všetkých pádoch. Je to periodické hodnotenie, ktorým v zmysle vysokoškolského zákona každých šesť rokov prechádza každá slovenská vysoká škola. Aj naša univerzita dostala na základe rozhodnutia ministra školstva pokyn, aby v priebehu roka 2008 pripravila proces komplexnej akreditácie za roky 2002 až 2007. Ako prebiehal a v akej etape sa príprava akreditačných spisov dnes nachádza? Spýtali sme sa prorektora pre vedu a výskum, prof. Ing. JÁNA SUPUKU, DrSc.
- Veľmi seriózne sme sa touto úlohou zaoberali. Pretože, priznajme si, na jednej strane je akreditácia akousi výstrahou, strašiakom pre mnohých zamestnancov univerzít, ale na druhej určitou formou interného upratovania a pohľadu do vlastnej kuchyne: čo sme doteraz dosiahli, kam smerujeme, aké sú naše zámery, či sa môžeme porovnávať s inými univerzitami doma aj v zahraničí, či sme dostatočne produktívni v oblasti vedy a výskumu, alebo vo výchove múdrych, odborne zdatných absolventov. Pred rokom som bol poverený procesom prípravy akreditačných spisov. Vedenie univerzity schválilo harmonogram a rámcovú osnovu spracovávania dokumentov pre komplexnú akreditáciu. Sumarizáciu hodnotenia vlastnej činnosti na úrovni SPU sme spracovali v úzkej spolupráci s prorektorom pre výchovu a vzdelávanie, doc. Jozefom Repiským, s tematickou účasťou všetkých ďalších prorektorov, kvestorky a vedúcich pracovísk rektorátu. Každá fakulta nominovala kompetentného prodekana, resp. dvoch, ktorí sa mali podieľať na organizovaní prípravy materiálov za svoje pracovisko a spolupracovať s ostatnými v našom, takpovediac ad hoc pracovnom tíme. Konštatujem, že mnohí z nich boli iniciatívni, zodpovední, dochvíľni, ústretoví, v kolegiálnom duchu prichádzali s námetmi a pripomienkami týkajúcimi sa akreditačného procesu. Patrí im za to vďaka. Boli to: prof. Z. Gálová, prof. J. Kováčik, doc. P. Ondrišík, prof. J. Jančovič, Ing. K. Halászová, doc. R. Štěpánková, doc. L. Gurčík, doc. Š. Pogran, doc. J. Gaduš, prof. Z. Jureková, ale aj ďalší, ktorí ich dopĺňali alebo zastupovali.
Na základe akých dokumentov ste pristupovali k práci?
- Pre úplnosť treba azda pripomenúť, že hlavným hodnotiacim orgánom, ktorý v konečnom dôsledku vydá svoj verdikt, je Akreditačná komisia, poradný orgán Vlády SR (ďalej len AK). Všetky akreditačné materiály, súborného celouniverzitného charakteru, alebo za jednotlivé fakulty, sa spracúvali na základe nariadenia Vlády SR č. 558/2007 o AK, rozhodnutia ministra školstva o kritériách na posudzovanie spôsobilosti vysokých škôl uskutočňovať habilitačné konania a konania na vymenovanie profesorov, platného od 15. júna 2008, ako aj rozhodnutia ministra, ktorým stanovil kritériá pre začlenenie medzi univerzity, KZU 1 - 6 (platné od 1. januára 2008). Pri fakultách sa ťažisko práce sústreďovalo na zhodnotenie doterajšej činnosti v oblasti publikovaných výstupov z vedeckého výskumu, výsledkov výchovno-vzdelávacieho procesu, ako aj zázemie fakulty, či už z priestorového, laboratórneho alebo personálneho hľadiska (počet profesorov, docentov, odborných asistentov, študentov prijatých v jednotlivých rokoch, počet absolventov). Samozrejme, nešlo len o zhodnotenie minulej činnosti, ale aj o predkladanie návrhov na reakreditáciu študijných programov v 1., 2. a 3. stupni štúdia, resp. na priznanie práv pre habilitačné konanie a konanie pre vymenovacie pokračovanie na profesorov.
Ktoré atribúty sú rozhodujúce pre zaradenie jednotlivých vysokých škôl do kategórie univerzitných vysokých škôl, vysokých škôl či odborných vysokých škôl?
- Ako som už spomenul, kritériá sú presne definované, sústredím sa však na tie kľúčové, na ktorých základe bude pracovná skupina vydávať záverečné stanoviská z hľadiska zaradenia jednotlivých fakúlt a celej našej univerzity. Medzi dominantné patrí produktivita vedeckovýskumnej činnosti (kritérium KZU-1), kde sú zaradené atribúty výstupov, prostredia a ocenenia. Podľa jednotlivých vedných oblastí sme museli spracovať súpis 50 najkvalitnejších výstupov v podobe publikovaných prác v uznávaných vedeckých časopisoch, najlepšie, samozrejme, v tých, ktoré sú evidované v Current Contents, vo Web of Science, alebo v iných databázach s patričným medzinárodným uznaním a vysokým impact factorom. K dôležitým publikáciám tejto úrovne patria aj vedecké monografie, najhodnotnejšie sú, pravda, tie cudzojazyčné, vydané v zahraničných vydavateľstvách a pod. Ďalším dôležitým a náročným kritériom bolo získanie finančných prostriedkov na riešenie vedeckovýskumných úloh z grantov, a to v priemere 60-tisíc korún na jedného tvorivého pracovníka. V rokoch 2002-2004 boli nižšie prídely dotácií na jeden vedeckovýskumný grant zo zdrojov grantových agentúr, riadených MŠ. V poslednom období stúpli, pretože naša ekonomika má vyššiu produktivitu a na školstvo bol pridelený vyšší podiel finančných zdrojov. Možno povedať, že v týchto kritériách sme všeobecne uspeli. Významný je aj počet študentov na jedného učiteľa. Stanovilo sa kritérium max. 20 študentov na jedného učiteľa, to znamená profesora, docenta a odborného asistenta s vedeckou hodnosťou. Toto kritérium je veľmi náročné, pretože v predchádzajúcich rokoch bol eminentný záujem, aj zo strany ministerstva školstva, aby sme prijímali väčší počet študentov, nakoľko si to vyžaduje naša spoločenská prax. Ďalším kritériom, a to takým, ktoré úzko súvisí s počtom študentov v prepočte na učiteľa je, že každá oblasť výskumu a štúdia má iné koeficienty ekonomickej náročnosti na štúdium. Technické smery napríklad vyšší ako spoločensko-vedné alebo humanitné smery. Aby sme získali dostatočný objem finančných prostriedkov, ktoré zabezpečujú existenciu a prevádzkyschopnosť samotnej univerzity, zobrali sme väčší počet študentov práve na tie študijné programy, kde bol veľmi veľký záujem (hlavne humanitné a spoločensko-vedné smery). Ako vidíte, v období finálneho hodnotenia sa vlastne táto tendencia z minulých rokov obrátila proti nám, ale aj viacerým ďalším univerzitám, ktoré takéto študijné odbory v rámci svojho vzdelávacieho procesu ponúkajú.
Ako sa na hodnotení univerzity podieľa výchova doktorandov?
- Pomer prijatých doktorandov na potenciálny počet školiteľov (profesorov a docentov) má byť vyšší ako 1. S tým súvisí pomer funkčných miest profesorov a počtu ukončených doktorandov, ktorý má byť 1/3 (resp. 0,3 doktoranda na jedného profesora ). Keďže nie každý doktorand úspešne skončí štúdium, musíme hľadať cesty, aby sme prijímali uchádzačov s eminentným záujmom, reálnymi predpokladmi a serióznym prístupom k vedeckej príprave. Ak je počet neúspešných doktorandov vysoký, potom je prepočet na funkčné miesto profesora veľmi nízky, produkt doktorandskej výchovy sa nám vytráca a nevytvárame si dostatočný vedecký dorast nielen pre našu univerzitu, ale ani pre iné vedeckovýskumné inštitúcie. Pri akreditovaní jednotlivých stupňov štúdia a získaní práv pre habilitácie a inaugurácie je veľmi významná problematika garantov. Tu je stanovené kritérium kvalifikačnej štruktúry, ale aj veku. Nie sme jediná univerzita na Slovensku, ktorá má v tomto ohľade vážne problémy. Musíme to mať na zreteli, pretože ak kritériá nedodržíme, nebudú nám spomínané práva priznané. V krátkosti uvediem, že na bakalárskom stupni musí byť garantom minimálne docent, na magisterskom profesor, na doktorandskom profesor plus ďalší dvaja, minimálne docenti a v rámci habilitácie a inaugurácie takisto profesor a ďalší, minimálne docenti. Pri habilitáciách a inauguráciách je to umocnené aj tým, že garanti musia permanentne dosahovať kvalitné vedecké výsledky a musia byť riešiteľmi medzinárodných vedeckovýskumných a edukačných projektov. Vekový limit garantov je všeobecne známy, 65 rokov. Okrem toho je dôležité, aby garanti študijných programov, ale aj gestori výučbových predmetov mali stopercentný pracovný úväzok na našej univerzite.
Z toho zákonite vyplýva, že fakulty musia usilovať o to, aby inšpirovali svoj vedecký dorast a pedagógov, aby čo najrýchlejšie plnili predpísané kritériá.
- Áno, tie, ktoré schváli vedecká rada univerzity a sú, navyše, obohatené o kritériá definované ministerstvom školstva. Tak napríklad profesor musí vychovať minimálne jedného doktoranda, napísať vysokoškolskú učebnicu, vedeckú monografiu a dvoje skriptá. Samozrejme, ďalšie limity neboli stanovené, tie si musí určiť fakulta a univerzita, a to tak, aby boli v duchu potenciálneho spĺňania kritérií pre následnú akreditáciu. Týka sa to aj náročných požiadaviek na publikačnú činnosť.
Devätnásteho novembra sa na našej univerzite konalo prvé stretnutie pracovnej skupiny akreditačnej komisie s členmi vedenia SPU. O čom sa hovorilo?
- Treba vysvetliť, že z dvadsaťjedenčlennej akreditačnej komisie je vyčlenená dočasná šesťčlenná pracovná skupina, pozostávajúca z odborníkov, kompetentných v určitých oblastiach výskumu posudzovať výkonnosť fakúlt a univerzity ako celku a dávať AK návrhy na zaraďovanie univerzít do kategórií. Predseda tejto skupiny, prof. Ing. Pavol Vincúr, PhD., definoval na stretnutí s vedením SPU, dekanmi fakúlt a prodekanmi, ktorí sa podieľali na spracovaní akreditačných spisov, časovú postupnosť, kedy sa budú tie-ktoré akreditačné materiály študovať a kedy sa predpokladá ukončenie procesu. Keďže materiály, ktoré sme do Kancelárie AK odovzdali 25. septembra 2008, boli už preštudované, dali nám členovia pracovnej skupiny určité pripomienky a námety, ktoré budeme musieť akceptovať, doplniť chýbajúcimi dokladmi tak, aby materiál bol koncom januára pripravený na štúdium v pracovných skupinách podľa jednotlivých oblastí výskumu. Do konca marca 2009 by pracovné skupiny a kompletná pracovná skupina pod vedením profesora Vincúra mali spracovať návrh hodnotiacej správy. Ten sa následne prerokuje vo vedení SPU a do konca mája by malo byť známe vyjadrenie rektora, či so správou súhlasí, či vystihuje reálny stav hodnotenia predložených dokumentov, alebo treba ďalej rokovať a doplniť údaje tak, aby sme boli hodnotení skutočne objektívne a aby sme obstáli čo najlepšie. V júni budúceho roka by mal byť celý materiál predložený do AK, pričom na záverečnom hodnotení bude prítomný nielen predseda pracovnej skupiny AK, ale aj rektor SPU, aby ako prvý dostal informáciu o výsledku hodnotenia, ale zároveň v prípade potreby mohol obhajovať pozície univerzity.
Je síce pravda, že sa v úsudkoch netreba prenáhliť, no ženská zvedavosť mi predsa len nedá nespýtať sa, ako to na základe predbežných výsledkov vyzerá, či dosiahneme cieľ, ktorý sme si dali?
- Podľa kritérií (KZU 1-6) šesťdesiat percent fakúlt našej univerzity musí spĺňať stanovené limity, zadefinované pre zaradenie do najvyššej kategórie. Samozrejme, našou ambíciou je, aby SPU bola zaradená do prvej kategórie, teda medzi vysoké školy univerzitného typu. Dúfame, že naše výpočty sú správne, odrážajú reálny stav a akreditačná komisia ich v tomto zmysle bude akceptovať. Našim cieľom, našou túžbou je, aby sme obhájili doterajšiu kvalitu práce pedagogických a vedeckovýskumných zamestnancov našej Slovenskej poľnohospodárskej univerzity a zároveň odstránili chyby a nedostatky, ktoré máme. Máme snahu stále sa zlepšovať, vychovávať kvalitných absolventov a dokázať nielen doma, ale aj vo svete, že tu prebieha seriózny výskum aj výučba, ktoré majú medzinárodné uznanie.
Ďakujem za rozhovor, pán prorektor!
