Na jednom seminári "o školskej príprave na život" hovorili aj dvaja úspešní manažéri veľkých úspešných spoločností. O tom, že absolvujúc štúdium mali veľa vedomostí, ale zo začiatku nevedeli, čo s nimi, nevedeli, ako ich použiť. Čosi im chýbalo. Zrazu sa nepozeralo na známky, ale na osobnostné kvality. Až v praktickom živote sa učili nachádzať svoju výnimočnosť a využívať ju, komunikovať s nadriadenými a kolegami, pracovať v tíme, zistili, akú cenu má ich slovná cudzojazyčná zásoba, aké dôležité je vedieť vyhľadávať, spracúvať a porovnávať informácie, učili sa vidieť súvislosti.
Priznám sa, že slová manažérov, ako im škola dala za batoh vedomostí, ale nepripravila ich na praktický život, mi zneli ako obohrané klišé a frázy. Naozaj im škola ublížila, ak museli začať sami osobnostne rásť a učiť sa celkom nové veci? Asi si neuvedomili, že ide o celkom prirodzený bežný proces. Prísne vzaté, obchodná akadémia nevychová "obchodníka", pedagogická fakulta nenaučí učiť. A nemyslím si, že úspešným manažérom sa staneme tým, že sme absolvovali manažérsku školu.
Predpokladám, že každý z nás pri prechode zo školy do sveta praxe začínal akoby odznovu. Že škola nám naložila za fúrik tehál, ale neukázala, čo všetko z nich možno postaviť. Nemala to robiť? Uvedomme si, že z tých istých tehál možno postaviť domy všelijaké. Nepodceňujme tehly. A navyše, nezabúdajme, že z mála tehál - malý dom.
Pravdaže, na stavanie treba aj maltu. Škola môže pomôcť čosi jej namiešať. Ale začať stavať, to už musí človek sám. Pravda, dobre je vedieť, z čoho sa dá malta namiešať. Osobnosť človeka výrazne (asi najvýraznejšie) formujú životné skúsenosti. Ťažko si čo i len predstaviť, že by tu škola mohla suplovať.
Plytké mi pripadajú výzvy - učitelia, pracujte na sebe. Pravdaže, treba, aby každý na sebe pracoval. Po celý život. Aj manažéri, starostovia, smetiari, hokejisti, nielen učitelia. Ale skôr, ako to učitelia budú robiť so zanietením, treba im dať motiváciu. Vôbec nemyslím iba na finančnú.
