Svetová meteorologická organizácia a v jej rámci aj Slovenská meteorologická služba oslavujú 23. marec ako Svetový deň meteorológie. Každý rok pod určitým tematicky zameraným heslom. V tomto roku je to polárna meteorológia. Hlavne preto, že ľudské činnosti zasahujú aj do tejto oblasti s dôsledkom negatívneho ovplyvňovania klimatického systému Zeme.
Základné hrozby pre polárne oblasti vyplývajú najmä zo znečisťovania ľadovcov atmosférickou cirkuláciou prisunutými imisiami, ktoré sa znižovaním odrazu žiarenia (albeda) podieľajú na ohrievaní povrchu. Ďalšia hrozba prichádza zo zmeny chemického zloženia atmosféry. Plyny, uvoľňované pri topení sa permafrostu, trvalo zamrznutej pôdy (metán, CO2 a iné), zvyšujú skleníkový efekt atmosféry, ktorého dôsledkom je otepľovanie. Z toho sa odvodzuje deštrukcia pevninských ľadovcov hlavne výparom, pomalým stekaním ľadovcov po svahoch do okolitých morí, čím sa zvýši prísun sladkej vody a klesá slanosť okolitých morí. Tým sa zmenia podmienky termohalinnej cirkulácie (vzťah teploty, hustoty a slanosti morskej vody), uľahčí sa zamŕzanie morí a zmenia sa podmienky pre tamojšie ekosystémy. Najvýznamnejším príkladom je El Niňo (Jezuliatko; teplý a úzky prúd v Tichom oceáne, ktorý sa objavuje vždy okolo Vianoc), vyskytujúci sa pozdĺž pobrežia Južnej Ameriky s negatívnymi vplyvmi na rybolov.
Zmeny v oblasti polárnej klímy neobchádzajú ani naše zemepisné pásma, do ktorých sa presúvajú čoraz teplejšie arktické vzduchové hmoty. Príkladom je aj tohtoročná zima, keď priemerná teplota bola v porovnaní s klimatickým normálom vyššia o vyše 4,0 °C. Tým sa zaraďuje k najteplejším zimám v období klimatických pozorovaní u nás.
Nech je to už akokoľvek s globálnou klímou - doma je doma: na ilustráciu niektoré z extrémov počasia v Nitre v rokoch 1961-2006:
Absolútne maximum teploty vzduchu (2 m): 37,2 °C (1994)Absolútne minimum teploty vzduchu (0,05 m): -28,0 °C (1987)
Najvyššia priem. ročná teplota vzduchu (2 m): 10,8 °C (2002)
Najnižšia priem. ročná teplota vzduchu (2 m): 8,4 °C ( 1965)
Najvyšší ročný úhrn zrážok: 762 mm (1966)
Najnižší ročný úhrn zrážok: 351 mm (1978)
Najvyšší mesačný úhrn zrážok: 150 mm (IX. 1998)
Maximálna hĺbka premŕzania pôdy: 0,8 m (1963/64)
