Prijatím šiesteho environmentálneho akčného programu Európsky parlament a Rada uznali, že sa musí znížiť negatívny vplyv pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie. Škodlivé látky by mali byť nahradené menej nebezpečnými substitútmi. "Pesticídy a ich rezíduá v potravinách majú nepriaznivý vplyv na zdravie človeka. Vedecké štúdie dokazujú, že poškodzujú hormonálny a reprodukčný systém, majú karcinogénne a mutagénne účinky. Používanie pesticídov má však vplyv na zvýšenie výnosov poľnohospodárskych plodín, bez ich používania by naši poľnohospodári sotva mohli konkurovať zahraničným výrobcom," povedala na konferencii s názvom trvalo udržateľné poľnohospodárstvo Irena Belohorská. Zdôraznila, že dôležité je podnecovanie presného a rozumného používania pesticídov, ako aj vhodných postupov ochrany rastlín a pôdy. Letecké postreky majú byť na území Slovenska zakázané. Za určitých podmienok však budú udelené výnimky s presne stanovenými normami - napríklad ochrana lesov, ochrana proti komárom atď. Na Slovensku je definovaných jedenásť vodných oblastí, ktoré majú charakter rizikových oblastí z hľadiska znečistenia. Dôležité je rozšíriť aj ochranu vodného prostredia pred znečistením pesticídmi. Vytvoria sa aj systémy školení pre profesionálnych užívateľov pesticídov i takzvaný alarm systém pre obyvateľstvo. "Zároveň je potrebné, aby si členské štáty uplatňovali bežné sadzby DPH na pesticídy s cieľom obmedziť podnety na nelegálnu cezhraničnú výmenu nepovolených výrobkov následkom cenového rozdielu," povedala Irena Belohorská.
Odborníci z Katedry ochrany rastlín predstavili situáciu na Slovensku z hľadiska ochrany poľných plodín. Vedúci katedry prof. Ľudovít Cagáň oboznámil účastníkov konferencie s výsledkami aplikácie chemických i biologických prípravkov a ich vplyvom na úrodu kukurice, pšenice, cukrovej repy a repky olejnej. Z pokusov jednoznačne vyplýva, že jediné prípravky, ktoré ovplyvnili výskyt škodcov, boli chemické. Pri pestovaní kukurice robia ochranu poľnohospodári minimálne štyrikrát, pri cukrovej repe vstupujú do porastu minimálne päťkrát, pri pšenici je sedem vstupov do porastu a pri repke olejnej až desať chemických vstupov. "Otázne je, či bude agronóm akceptovať alternatívne možnosti, lebo on robí všetko, aby mal vyššiu úrodu. Efektívnosť biologických prípravkov je nižšia ako prípravkov chemických. Napríklad pri repke olejnej sú biologické prípravky efektívne, ale pri kukurici sú takmer bez účinku. Agronóm musí produkovať výkon, takže straty musí nejakým spôsobom získať späť," povedal prof. Cagáň.
S príspevkom o eliminácii insekticídov vo vinohradoch a sadoch vystúpil Ing. Peter Tóth. Predstavil metódy, ktoré umožňujú maximálny výnos bez minimálneho používania insekticídov a filozofiu integrovanej regulácie škodcov. "Zatrávnenie medzi radmi, kde je dôraz na prirodzené kvitnúce rastliny, umožňuje znížiť množstvá herbicídov. Nevyhnutnou súčasťou celej integrovanej regulácie škodcov je zavedenie dravého roztočca do porastov. Aplikuje sa formou plstených látok, samovoľne sa šíri a reguluje počet všetkých škodcov, ktoré sa vo vinohradoch nachádzajú. Keď sa úspešne zvládne jeho introdukcia, chemické prípravky nie sú potrebné." Kľúčovým problémom sadov sú motýle obaľovačov. Ing. Tóth predstavil aj exkluzívnu metódu na zníženie akejkoľvek chémie pri regulácii týchto druhov, takzvané narušené párenie s funkciou feromónov. Ak sa podľa neho táto metóda zavedie veľkoplošne, môže byť veľmi účinná. Do diskusie sa zapojil predseda agrárnej komory Ivan Oravec, ktorý podčiarkol, že bez použitia priemyselných hnojív by mali farmári slabú úrodu. Naše prostredie nám však podľa neho najviac ničia druhé krajiny. "Slovensko je akousi oázou, genetickou bankou druhov, ktoré sa už v Európe nevyskytujú. Päťdesiat percent nášho územia je chránených z hľadiska prírody. Tak prečo dovoľujeme iným krajinám prísť sem a ničiť nám túto oázu?" spýtal sa Ivan Oravec. Dôležitá je podľa neho evidencia farmárov a prísna kontrola kvality potravín. "Prioritou pre Slovensko by mala byť výroba bezpečných potravín vyrobených u nás a ochrana nášho trhu pred potravinami síce lacnými, ale nekvalitnými."
Na konferencii sa zúčastnil aj popredný odborník v oblasti onkológie, Čestmír Altaner z Ústavu experimentálnej onkológie SAV Bratislava a vystúpil s príspevkom o účinkoch pesticídov na ľudský organizmus. Vedci podľa neho potvrdili, že pesticídy priamo súvisia s onkologickými ochoreniami. Slovensko bolo v porovnávacom onkologickom programe dvadsiatich piatich štátov a dopadli sme veľmi zle. Takmer vo všetkých druhoch rakoviny sme sa umiestnili na druhom mieste s najväčším výskytom týchto ochorení. "V dvoch diagnózach - rakovine prsníka a rakovine čreva sme krajinou s najväčším výskytom. Situácia je alarmujúca, každý tretí človek u nás má rakovinu," informoval Čestmír Altaner.
Na Slovensku v roku 2005 obsahovalo 38 % vzoriek analyzovaných potravín rezíduá pesticídov a 6,7 % z nich obsahovalo viacero druhov pesticídov. Kritické sú vo väčšej miere potraviny z dovozu, najmä ovocie a zelenina. Napríklad vzorka dovezeného stolového hrozna obsahovala až jedenásť druhov pesticídov. Aj spotrebiteľ však môže redukovať negatívne vplyvy pesticídov. Umytím ovocia a zeleniny znížime obsah ich rezíduí asi o 60 %, tepelnou úpravou o 80 % a sterilizáciou približne o 98 %.
