V 12. čísle Poľnohospodára som v článku Keď sýty hladnému...zožal od študenta SPU "peknú" kritiku. Veľmi ma teší, že je záujem o fungovanie V-klubu a bufetu na ŠD Mladosť, no na druhej strane ma veľmi mrzí, že názory študenta, predkladané čitateľom, nemajú s realitou vôbec nič spoločné. Dovolím si citovať výhrady študenta a oboznámiť čitateľov s prevádzkou véčka a bufetu.
"Kuchyňa je zrušená? Kto sa nás pýtal?"
Mňa sa tiež nikto nepýtal, či môže zvýšiť cenu energií, nájomného, či môže veľkoobchod zvýšiť ceny tovarov a podobne. Treba si uvedomiť jednu základnú vec. Kuchyňa vo véčku nebola závodná reštaurácia. To znamená, že sa tu nepodávali "prívarky, zemiaková kaša a 60 g mäsa na osobu". Bola to plnohodnotná prevádzka reštauračného typu (minútková kuchyňa). Aby takáto kuchyňa bola prevádzkyschopná, potrebuje jednoducho zákazníkov, alebo musí zvýšiť ceny. Funguje tu princíp trhového mechanizmu. Ak nie sú ľudia, nie sú peniaze, ak nie sú peniaze, nedá sa udržať chod kuchyne. Prevádzkovať niečo, na čom prerobíte, je podľa môjho názoru nezmysel.
"Bageta v bufete nestojí 25 ani 35, ale 45 Sk."
Naozaj neviem, v ktorom bufete bol pán Lokaj nakupovať, keď videl, že bageta stojí 45 korún. Nie je to pravda. V r. 2005 stála bageta v bufete ŠD Mladosť 28 Sk. Teraz je rok 2007 a stojí 30 Sk. Od roku 2005 stúpla cena pečiva na celom Slovensku o vyše 20 %. Cena bagety v bufete o 2 Sk.
"Všetko je o 20 - 30 % drahšie ako inde."
Pán Lokaj asi nemá o fungovaní obchodu nijaké základné informácie. Treba jednoducho prijať fakt, že ceny v bufete sú, ale, žiaľ, aj budú vyššie ako v super a hypermarketoch. Na vysvetlenie uvediem príklad. Pekáreň predá rohlík za 1,70 Sk, v bufete stojí 2 Sk a hypermarket ho predá za 1 Sk. To znamená, že na jednom rohlíku robí stratu 1 Sk! Tú si však vynahradí na vyššej cene iného tovaru. Tento tzv. "dumping" je pekný marketingový ťah všetkých veľkých obchodných spoločností na prilákanie zákazníkov. Keď chcem, aby bufet fungoval, nemôžem si dovoliť predávať pod nákupnú cenu.
"Na kom by sa dalo ľahšie zarobiť, ako na študentoch?"
Sám som pred dvoma rokmi skončil SPU a dobre viem, ako funguje študentský život. Finančný príjem z véčka a bufetu nie je môj hlavný príjem a už vôbec nie hlavne zárobkový. Neživia ma, tak nemám prečo na študentoch zarábať. Som obchodník a mám oveľa širšie podnikateľské zameranie.
"Vo véčku sa skôr ako za pol hodiny obsluhy nedočkáte!"
Nejestvuje jeden jediný deň za celé obdobie, čo prevádzkujem klub, aby niekto čakal na obsluhu pol hodinu! Samozrejme, keď je "nátresk", čaká sa o niečo dlhšie, ale určite nie 30 minút. Vo V-klube je kniha sťažností s telefónnymi kontaktmi a ešte sa ku mne nedostala ani jedna sťažnosť, ktorá by mi dala podnet na riešenie. Zrušením kuchyne sa vytvorili nové miesta na sedenie, ktoré sú určené len a len pre študentov. To taktiež nebolo zadarmo! Zriadenie tejto miestnosti ma stálo 60-tisíc korún, komu sa mám sťažovať ja?
"Kam sa mám ísť sťažovať..."
Myslím, že vám iné neostáva, iba držať tempo a krok s modernou dobou. Neviete, kam vás zaveje osud po skončení štúdia, možno budete sám riešiť takéto problémy. Ja robím všetko preto, aby V-klub aj bufet fungovali bez problémov a myslím, že sa mi to aj darí. Prajem všetkým čitateľom a najmä pánovi Bc. Lokajovi veľa šťastia a úspechov v práci aj v štúdiu!
