Častokrát musíme vo svojom živote pátrať a hľadať, aby sme odhalili to, čo nás trápi. Robíme výskumy, pokusy, hľadáme v literatúre... a niekedy aj nájdeme.
Minulý týždeň, pri kontrole stavu kreditu na ISIC-u, som čírou náhodou zistil, že firma Gastromir zdvihla ceny vydávaných jedál. Pri najčastejšie objednávanom jedle č. 5 o 3 Sk na porciu. Záhadou však je, že nás, študentov, ktorých sa to najviac týka, nikto neinformoval. Myslím, že by úplne stačilo vyvesiť oznam o zvýšení cien. Ďalšou záhadou, po ktorej som pátral je, že zmizli všetky cenníky výdaja stravy (aby som bol presný, pri objednávkach zostal jeden starý), a tak si to študent, zavalený povinnosťami a zvyknutý na každodennú rutinu, ani nevšimne. Spomeniem ešte hádam to, že sa chceme dobre najesť, aby nám to na výučbe pálilo, ale obedy často nezodpovedajú požiadavke "normálne sa najesť". Bývajú nedovarené, nedochutené, miešané s lacnými surovinami a pod. Pýtam sa sám seba: "Ako je to možné?" Naša alma mater predsa oplýva odborníkmi na hygienu a kvalitu potravín a nikto s tým nič nerobí. Ťažko by sa asi kompetentným vysvetľovala lacná klobása v kombinácii so šľachami, alebo niekoľko kúskov mäsa ako plnohodnotná strava pre budúcich inžinierov. Jediné, čo som si prečítal, bolo niekoľko poznámok v Knihe prianí a sťažností s odpoveďou: "Budeme sa tým zaoberať." Na margo veci by som dal do pozornosti aj hygienu a čistotu v jedálni. Nové stoličky totiž všetky nedostatky nezakryjú...A ja s narastajúcim hladom zabúdam na pátranie a staviam sa do radu na obede...
