e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 13/51 Vo víne je pravda, vo vode zdravie

    Vo víne je pravda, vo vode zdravie

    E-mail Print
    DVADSIATY DRUHÝ MAREC - SVETOVÝ DEŇ VODY

    Aj keď nad pravdivosťou tohto príslovia nikto nepochybuje, zamyslime sa pri príležitosti Svetového dňa vody nad významom tejto životodarnej tekutiny.

    Voda je najdôležitejšia a najrozšírenejšia chemická zlúčenina na Zemi. Pokrýva 70 percent jej povrchu, no len 2,5 percenta tvorí tzv. sladká voda. Z tohto nepatrného podielu je 66 percent vo forme ľadovcov, 20 percent uniká povodňami, sedem percent vody je nedostupnej vo veľkých hĺbkach a len sedem percent je pre nás dostupných vo forme podzemnej alebo povrchovej vody. Z celkového množstva je to len nepatrných 0,175 percent, z ktorých sa dve pätiny vyskytujú v najväčších jazerách, takže pre priemysel, poľnohospodárstvo a na pitnú vodu zostáva necelých 0,1 percenta! Napriek tomu sa dnes pitnou vodou plytvá (na umývanie áut, na sanitárne účely, na zavlažovanie trávnikov a iné), aj keď v niektorých častiach sveta sa cena 1 litra fľaškovej pitnej vody vyrovnala cene za liter benzínu. Trh s vodou už dosiahol asi 40 % hodnoty obratu svetového obchodu s ropou. V blízkej budúcnosti sa predpokladá budovanie diaľkových vodovodov, podobne ako sa budujú ropovody. V menej rozvinutých krajinách sa najviac vody spotrebuje v poľnohospodárstve - až 80 %, v západných krajinách takýto podiel zas v priemysle.

    Voda nad zlato - či naftu?
    Rozpornosť medzi priestorovo nerovnomerným rozdelením vody na Zemi a veľkými nárokmi spoločnosti na vodu sa rýchlo zväčšuje so zvyšovaním dynamiky ekonomického rastu. Pri neriadenom, živelnom využívaní vody by tento rozpor mohol viesť ku krízovému stavu, v ktorom by sa voda stala limitujúcim činiteľom rozvoja spoločnosti. V extrémnom prípade by takáto kríza mohla nadobudnúť globálny charakter. Je nevyhnutné uvedomiť si, že od začiatku 20. storočia sa počet obyvateľov Zeme strojnásobil, ale spotreba vody stúpla desaťnásobne. Jedna miliarda ľudí na svete nemá spoľahlivý prístup ku kvalitnej pitnej vode. Žiaľ, neustály rast populácie bude tento trend naďalej podporovať. Počet obyvateľov sa zväčšuje, ale množstvo vody ostáva nezmenené, nová nevzniká, ale ani nezaniká. Voda v prírode je v neustálom, nekonečnom, uzavretom kolobehu.

    Stále prichádzajú správy, že 21. storočie sa bude niesť v znamení konfliktov o čoraz vzácnejšie zdroje vody. "Boj o sladkú vodu bude v 21. storočí príčinou vojen a konfliktov", vyhlásil v roku 2001 bývalý generálny sekretár OSN Kofi Annan. Experti však tvrdia, že vojny o vodu nie sú pravdepodobné.

    Ako je to na Slovensku?
    Slovensko má také veľké zásoby povrchovej a podzemnej pitnej vody, že ju môže vyvážať do okolitých štátov (Česko už pitnú vodu vyváža do Poľska a Nemecka). Je nevýhodou, že zdroje podzemných vôd sú na území Slovenska rozdelené veľmi nerovnomerne. Najväčšie zdroje sú v juhozápadnej časti Podunajskej nížiny, predovšetkým na Žitnom ostrove. Vďaka múdremu rozhodnutiu našich vodohospodárov v minulosti máme na Slovensku vybudované mnohé vodárenské nádrže s pitnou a úžitkovou vodou. Z najvýznamnejších nádrží s pitnou vodu sú to: Nová Bystrica, Turček, Hriňová, Málinec, Klenovec, Stariná a Bukovec. V príprave sú dve vodné diela, Tichý Potok a Slatinka. Slovensko v súčasnosti využíva iba tretinu dostupných vodných zdrojov.

    Okrem toho je Slovensko mimoriadne bohaté na výskyt kvalitných prírodných minerálnych vôd, máme zaregistrovaných viac ako 1600 prameňov minerálnych vôd, ale len 1/100 z existujúcich žriediel a prameňov je intenzívne využívaná na pitné a kúpeľné liečebné účely. Je nerozumné, že napriek uvedenej skutočnosti dovážame veľké množstvá stolových a minerálnych vôd, často menej kvalitných, ako sú slovenské.

    Sine aqua deest vita - Bez vody niet života
    Veľkou výhodou pitných vôd pre hromadné zásobovanie obyvateľstva je jej pravidelne kontrolovaná kvalita a neškodnosť. Voda má viacero unikátnych a anomálnych fyzikálno-chemických a biologických vlastností, ktoré iné zlúčeniny nemajú. Vyplývajú z osobitnej štruktúry molekuly vody (dipólový charakter) a z väzieb molekúl vody vodíkovými mostíkmi v kvapalnej vode. Napr. vysoká teplota topenia a varu v porovnaní s inými látkami podobnej štruktúry, anomálne zmeny hustoty vody v závislosti od teploty, najväčšia tepelná kapacita zo všetkých kvapalín, vysoká hodnota merného vyparovacieho tepla a iné. Všetky tieto fyzikálne vlastnosti vody majú veľký význam v biosfére.

    Voda je základným biofyzikálnym médiom, v ktorom prebiehajú fyziologické deje v bunkách živých organizmov. Je teda najvzácnejšou a nenahraditeľnou kvapalinou pre existenciu života, pre rastliny, živočíchy, pre človeka. Bez potravy človek prežije niekoľko týždňov, ale bez vody umiera už po niekoľkých dňoch. Už strata 20 - 25 % telesnej tekutiny je smrteľne nebezpečná. Dodržiavať pitný režim je preto dôležité pre zachovanie optimálnej činnosti všetkých systémov a funkcií v organizme.

    Iba otočiť kohútikom
    Voda distribuovaná do nitrianskej vodovodnej siete má všetky kvalitatívne ukazovatele dobré, zodpovedajúce norme pre pitnú vodu. Jej pH = 7,3, čo približne zodpovedá pH telesných tekutín (krv človeka má pH 7,4), má odporúčaný obsah vápnika (Ca = 64,9 mg/l). Obsah horčíka je nízky (Mg = 4,7 mg/l). V šesťstupňovej stupnici tvrdosti vôd patrí do tretej skupiny - stredne tvrdá (1,8 mmol/l; 10,1 oN). Je výhodné, že má nízky obsah sodíka (4,5 mg/l) a draslíka (1,2 mg/l). Táto vodovodná voda má lepšie parametre ako niektoré fľašované pramenité pitné vody dovážané zo zahraničia. Takže na zdravie pohárom výbornej vodovodnej vody! Zaujíma vás, kedy je voda mäkká, kedy tvrdá? Ktorá je zdraviu prospešná a ktorá škodlivá? Ak áno, nezabudnite si obstarať aj ďalšie čísla Poľnohospodára, v ktorých nájdete odpoveď!

    Prof. Ing. ŠTEFAN POLÁČEK, CSc.,
    Katedra chémie