Na spomínanej univerzite existujú len dve formy vyučovania: seminár alebo vyučovacia hodina. Skupiny študentov sú rôzne - od 10 do 60. Základom každého vyučovania je interakcia študent - profesor, ale aj študent - študent. Dvadsaťpäť percent výsledného hodnotenia študenta sa zakladá na jeho aktívnej účasti na vyučovaní. Preto sa študenti zvyčajne predbiehajú v odpovediach, čo však niekedy spôsobuje, že si vypočujete modulácie jedného názoru aj v desiatich variantoch. Motiváciou pre živé diskusie býva aktuálnosť témy, alebo jej praktické využitie. Študenti oveľa intenzívnejšie vnímajú preberanú teóriu, keď je jej vysvetlenie spojené s aktuálnym ekonomickým, sociálnym alebo iným odborným problémom, s praktickým príkladom demonštrovaným na známej či menej známej firme (v prípade ekonomického štúdia). Druhým, pre mňa osobne veľmi silným, zdrojom motivácie je pozitívny prístup profesorov k názoru žiakov. Na nijakú z mojich odpovedí nikto nereagoval: "Nie." Alebo: "To je nesprávne." Profesor sa zakaždým snažil priviesť študentov k správnej odpovedi povzbudením typu: "Takmer správne, ale..." alebo: "Možno máte pravdu, ale múdri páni ekonómovia to riešenie poňali nasledovne..." Takýto prístup časom "rozrozprával" aj tých najmĺkvejších študentov a na záver semestra bol každý schopný vyjadriť svoj názor na problematiku daného seminára.
Skúška pozostáva z testu spojeného s jednou otázkou, na ktorú treba odpovedať vypracovaním krátkej eseje s vlastnými postrehmi a postojmi. Inou formou skúšky je vypracovanie projektu a jeho prezentácia, ale aj klasická písomka zameraná na analytické schopnosti študentov, pochopenie problematiky bez dôrazu na memorovanie. Pomerne časté sú skupinové zadania a projekty, ktoré v značnej miere podporujú súťaživosť a kreativitu študentov.
K jednotlivým predmetom neexistujú skriptá, čo by sa (nám) mohlo zdať ako problém. V skutočnosti sú však predmetom vyučovania také aktuálne problémy, že skriptá bývajú nahradené vybranými štúdiami a analýzami z odborných publikácií, či súborom internetových spojení na oficiálne stránky rôznych inštitúcií. Materiály dostávajú študenti zvyčajne elektronickou poštou s týždňovým predstihom a nebývajú to náročné mnohostranové dokumenty, ale prevažne desať-dvadsaťstranové štúdie. Materiály, ktoré sa využívajú priamo na vyučovaní, rozdá profesor na jeho začiatku.
Všetky učebne sú vybavené notebookom a projektorom, preto využívanie powerpointových prezentácií tvorí základ vystúpení profesorov pri vysvetľovaní základných teoretických zákonitostí, ako aj študentov pri záverečných alebo čiastkových projektoch. Komunikácia mimo vyučovacieho procesu medzi študentmi a profesormi prebieha vo veľkej miere prostredníctvom e-mailov, ale (prekvapujúco) profesori sú veľmi radi, keď s nimi študenti preberanú problematiku alebo postupy pri písaní semestrálnych prác intenzívne konzultujú.
Na konci semestra si profesor vyžiada spätnú väzbu väčšinou anonymným dotazníkom, no a keď ide o malú skupinu, priamou konfrontáciou. Mnoho profesorov na záver zhodnotí prácu študentov počas semestra, ich prínos, ako aj časti, ktoré mu na vyučovaní chýbali.
Každý zo študentov tejto univerzity musí jeden rok zo svojho štúdia absolvovať na ním vybranej zahraničnej univerzite, vo svojom odbore.
Toľko môj "malý" pozorovateľský projekt. Možno nie je dostatok zdrojov na vyslanie každého študenta SPU na rok do zahraničia, ale niektoré spomenuté prístupy k vyučovaciemu procesu nestoja veľa - trochu kreativity, iniciatívy a chuti zmeniť zabehnuté koľaje. Tým nechcem tvrdiť, že by sa mal zmeniť kompletne celý systém výučby, pretože na našej univerzite máme veľa kvalitných, vysoko odborných a zaujímavých predmetov - len ma niekedy mrzí, že klasickým memorovaním nezískajú študenti toľko informácií, ako by mohli.
