Problematika spaľovania lístia získava osobitnú aktuálnosť počas jesene, keď sa príroda postupne vyzlieka zo svojho šatu. Opadnuté lístie a suchú trávu záhradkári často spaľujú vo svojich záhradách alebo v dvoroch obytných domov. Neraz aj spolu s ostatným komunálnym odpadom...
"Obdivovatelia" vatry z rastlinných zvyškov si mnohokrát neuvedomujú, že podobný spôsob, ako sa zbaviť odpadu, škodí nielen okolitému prostrediu, ale pomalým spôsobom zabíja aj ľudí. Dusivý dym, vznikajúci spaľovaním lístia či suchej trávy, obsahuje oxid uhoľnatý, uhľovodíky, oxid dusný, dechtové látky a nebezpečné dioxíny. Sú to prevažne syntetické látky s vážnymi trvalými negatívnymi účinkami na divožijúce druhy, ekosystémy a ľudské zdravie. U človeka môžu vyvolať poškodenie imunitného či nervového systému a dokonca majú aj rakovinotvorné účinky. Keďže nič sa nestratí bez stopy, všetky mikročastice, ktoré sa dostanú do atmosféry, sa vo forme dažďa, snehu či hmly opäť vrátia do pôdy. Okrem uvedených rizík spôsobuje spaľovanie lístia a suchej trávy aj likvidáciu užitočného hmyzu a pôdotvorných mikroorganizmov, čím sa ničí úrodná vrstva pôdy. Navyše, spaľovaním organického materiálu vypúšťame do ovzdušia vynikajúce hnojivo, ktoré môžeme získať kompostovaním.
Od roku 2006 je na Slovensku zakázané skládkovať zelený odpad (trávu, lístie, zvyšky rastlín). Avšak každý občan si na malom priestore vo svojej záhradke môže vytvoriť kompostáreň a ukladať do nej biologicky rozložiteľný odpad. "Kompost z lístia pripravíme tak, že na spodok uložíme vrstvu konárov, aby sa masa ľahšie prevzdušnila. Potom striedavo ukladáme suché a vlhké vrstvy, napríklad suché lístie a čerstvo pokosenú trávu, čím dosiahneme optimálny pomer dusíka a uhlíka. Neodporúča sa kompostovať listy napadnuté chorobami a škodcami. Po niekoľkých mesiacoch sa zmes rozloží, zmení sa na humus, ktorý možno využiť v záhrade. Čerstvý kompost obsahuje množstvo aktívnych mikroorganizmov, čo zabezpečuje urýchlenie rozkladu v pôde a uvoľňovanie živín. Dá sa použiť ako nástielka, ktorá sa zapracuje do pôdy, najlepšie v zime alebo skoro na jar," vysvetlil doc. Ing. Štefan Sklenár, CSc., z Katedry krajinného plánovania a pozemkových úprav FZKI.
Lístie sa rozkladá pomalšie než rastlinné zvyšky, preto, ak ich máme veľké množstvo, môžeme ich skladovať v samostatnej kompostovej jame. Zrelý kompost obsahuje trvalý humus. Je vhodný na hnojenie zeleninových záhonov, ovocných stromov a okrasných rastlín.
Výskumy, ktoré realizovalo Národné ekologické centrum na Ukrajine, dokazujú, že z jednej tony rastlinného odpadu sa prostredníctvom dymu dostane do vzduchu okolo 9 kilogramov mikročastíc ako je prach, oxid dusnatý, oxid uhličitý, ťažké kovy, pesticídy a iné.
