Pýtate sa čím? Určite už mnohí z vás počuli o exkurziách našich študentov v Račkovej doline, ktoré sa tešia veľkému záujmu. Svedčí o tom aj skutočnosť, že na tohtoročnej jesennej sa zúčastnilo rekordných sedemdesiat študentov.
Na prvej, na jar roku 2003, ich bolo iba 24. Prvé dve exkurzie sa konali na jar. Až v roku 2005 kolektív našich vyučujúcich, vzhľadom na narastajúci záujem študentov, rozhodol, že bude aj na jeseň. Tá bola štartujúcou métou pre niektorých, dnes už stálych účastníkov, ktorí si v našom kruhu hovoria "stará partia". Rok po roku sa chýr o exkurzii šíril ďalej a prichádzali noví a noví. Tvorili sa pevné vzťahy medzi nami a formovala sa výborná partia. Po každej exkurzii sme sa tešili na tú ďalšiu a zároveň nám bolo ľúto, že sa aktuálna práve končí. Tento rok sa exkurzia uskutočnila 23. až 26. októbra. Plní očakávania sme sa vo štvrtok ráno stretli na parkovisku pred ŠD A. Bernoláka s plnou výbavou a dobrou náladou, ktorá nás neopustila ani v autobuse na ceste do Kremnických vrchov. Aj keď nám počasie neprialo a všade bola hmla, čo sa dala nožom krájať. Neodradilo nás to a s plným nasadeným sme kráčali pozrieť si stred Európy a kostol, kde sme mali poučnú prednášku od brata Ľuba z rádu kapucínov. Naše nohy sú túlavé a zvedavosť veľká. Preto sme absolvovali aj výstup na Skalku. Tu sme si vypočuli odbornú prednášku zameranú na geologicko-pôdoznaleckú a botanickú problematiku, v rámci ktorej sme mali možnosť pozrieť sa priamo do pôdneho profilu v pripravenej sonde. Pokračovali sme do banského mesta Kremnice, kde sme si obzreli historické centrum a potom nás už autobus viezol do cieľovej stanice, hotela Akademik v Račkovej doline v Západných Tatrách. Druhý deň sme absolvovali výstup na Veľké Hincovo pleso, niekoľko odvážlivcov si trúflo na Kôprovský štít a dokonca aj na Rysy. Počasie bolo nádherné, pekne bolo vidieť inverziu nad kotlinou. Mali sme šťastie aj na tatranského kamzíka. Hádam nemusím ani písať, že krása a majestátnosť Tatier každému z nás učarovala a vryla sa nám do pamäti. Večer mal každý z nás voľný program. Niektorí šli do sauny, iní sa stretli v spoločenskej miestnosti. V takej atmosfére sa nakoniec uskutočnil "predskok" k záverečnému večeru v podobe menšej tanečnej zábavy.
Tretí deň sme sa rozdelili do dvoch skupín. Jedna navštívila zákutia prielomu Dunajca v Pieninách a druhá absolvovala výstup na Račkove plesá v Západných Tatrách. Vysoké Tatry sú krásne, ale ani Západné Tatry sa nedajú ničím zahanbiť. Po návrate nás už čakal "záverečný večer". V spoločenskej miestnosti stôl plný dobrôt, všetko pekne naaranžované. Úvodom sa nám prihovoril organizátor exkurzie, doc. Ing. Juraj Chlpík, PhD., po ňom dostali slovo aj ostatní pedagógovia. Na exkurzii sa zúčastnil aj doc. Jozef Repiský, prorektor SPU, ktorý s nami absolvoval celý program a jeho príhovor v nás zanechal veľký dojem. Po prípitku sme sa všetci "vrhli" na spomínané dobroty. Po skvelej večeri začala zábava. Otváracím tancom, nazývaným "mašinka". Po ňom všetkých zachvátil vír zábavy. Keďže sa práve v tú noc menil letný čas na zimný, naša zábava trvala o hodinu dlhšie. Bavili sme sa až do rána pri hudbe, ktorú nám miešal náš dídžej. Kto iný, ako doc. Chlpík! Po pretancovanej noci nastal čas balenia a návratu do Nitry.
Pri štartovaní motora autobusu si zrazu každý z nás uvedomil, že sa exkurzia končí a nám už ostávajú len fotografie, spomienky či vedomosti hlboko uložené v pamäti. Čo dodať na záver? Hádam, už len toľko, že Slovensko je síce malá krajina, ale toľko krás a čarov, čo nám príroda nadelila a v sebe ukrýva, sa oplatí navštíviť, spoznať, vidieť na vlastné oči. Rada by som sa za nás všetkých "Tatrancov" poďakovala celému kolektívu pedagógov, ktorí organizujú tieto geologicko - pôdoznalecko - botanické terénne exkurzie, všetkým, ktorí sa nás za štyri dni snažili naučiť a prakticky nám ukázať to, čo sa teoreticky učíme v školských laviciach. Za to, že mali s nami toľko trpezlivosti, elánu pre nás a už po desiatykrát nám odovzdávali svoje bohaté vedomosti. Pevne veríme, že exkurzie sa dočkajú aj ďalších pokračovaní. Veď roky vysokoškolského života sa neskladajú iba z povinných prednášok, cvičení, z písania seminárnych prác, laboratórnych protokolov a z drvenia sa na skúšky, ale "my, Tatranci" vieme, že na roky študentského života nezabudneme aj vďaka takýmto fantastickým chvíľam, ktoré sme prežili v teréne nášho krásneho Slovenska.
