Aktuálne otázky obnoviteľných zdrojov energie, to bola téma seminára na výročnom zasadnutí členov poľnohospodárskej sekcie SK - BIOM. Uskutočnila sa 1. februára a jedným z bodov programu bola informácia prof. Ing. Dušana Húsku, PhD., o zámeroch alternatívneho riešenia tepelného hospodárstva v areáli SPU.
Vykurovanie na našej univerzite bolo pôvodne riešené na základe pevných palív, tento systém sa zmenil pred desiatimi rokmi. Namiesto pôvodných šiestich kotlov boli vybudované tri nové s tým, že vyrobená horúca para sa rozvádza po celom areáli školy do siedmich výmenníkových staníc. Náklady na vykurovanie sú vysoké. "V roku 2005 sme na našej škole spotrebovali dva milióny tristotisíc metrov kubických plynu, čo nás stálo 23 miliónov korún," informuje prof. Húska. Nepriaznivá situácia vzniká s dopravovaním tepla cez rieku do študentského domova Mladosť. "V tejto lokalite preto plánujeme vybudovať samostatné vykurovacie systémy." Keďže vykurovanie parou je menej efektívne ako horúcou vodou, prvým plánom pri riešení tohto problému je prejsť na spomínané vykurovanie horúcou vodou. Znamenalo by to nevyhnutnosť vymeniť všetky potrubia za objemovo väčšie.
"Naším zámerom je vybudovať alebo zrekonštruovať tepelné hospodárstvo univerzity takým spôsobom, aby celý areál vrátane študentského domova A. Bernoláka bol vykurovaný z centrálnej kotolne. Existujúce tri plynové kotle upraviť tak, aby sa mohli zatopiť a začať vyrábať horúcu vodu. Odtiaľ urobiť rozvody do všetkých šiestich výmenníkových staníc," hovorí prof. Dušan Húska. Jednou z možností, ako znížiť finančné náklady na vykurovanie, resp. udržať ich na doterajšej úrvoni, je podľa neho vykurovanie slamou alebo drevoštiepkou. "Existujúca kotolňa prevedená na horúcu vodu by zostala a k nej by pribudol kotol na alternatívne palivá. Náklady na realizáciu tohto projektu odhadujeme na 40 miliónov korún. Jedna z možností je prenajať celý vykurovací systém a v podmienkach prenájmu zakotviť povinnosť zrekonštruovať systém na základe požiadaviek univerzity v súlade so znížením emisného zaťaženia ovzdušia," vysvetľuje profesor Húska a dodáva, že okrem inštalácie kotla, zmeny systému z pary na horúcu vodu, vybudovania výmenníkových zariadení bude treba vyriešiť aj ďalšie otázky spojené s drevoštiepkou - jej dopravou, skladovaním, likvidáciou spalín a podobne. "Máme veľké sady v Nitre, Oponiciach a Kolíňanoch, bolo by možné uvažovať aj o pestovaní rýchlorastúcich drevín na plochách školského podniku. Profesor Milan Demo vybudoval experimentálny objekt na testovanie rýchlorastúcich drevín zo Švédska a pokus zatiaľ prebieha úspešne." Na vysadenie rýchlorastúcich drevín určených na vykurovanie univerzity by podľa odborníkov bolo treba najmenej 400 až 600 hektárov pôdy.
Alternatívne zdroje energie sú dnes celosvetovou výzvou. Otázka ich využívania je však oveľa zložitejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Problémom je napríklad znehodnocovanie pôdneho fondu, nenávratná strata živín z pôdy a jej opotrebovanie. Z podnetu účastníkov seminára preto vzišiel návrh, usporiadať na SPU vedeckú konferenciu o perspektívach využívania alternatívnych zdrojov energie v podmienkach slovenského poľnohospodárstva.
