e-poľnohospodár

Vrátim sa ešte na skok do roku 1956. Kolega Dobrovoda, srdcom vinohradník, sa potešil, keď som od neho prebrala prednášky zo zeleninárstva a ako asistentka aj konzultácie s diaľkovými študentmi. Učila som ich rada, boli to výborní študenti. Všetci boli odo mňa starší, ale to mi nevadilo. V tom čase bol medzi diaľkarmi aj budúci prof. Andraščík, v neskoršom období tiež pracovník katedry rastlinnej výroby. Potešilo ma, keď ma raz v košickom konzultačnom stredisku poslucháči DŠ - a neboli to fytotechnici - zahrnuli toľkými otázkami, že som zmeškala aj vlak do Nitry. Niekedy prichádzali diaľkari z Košíc na konzultácie aj do Nitry. Cestovali v noci, na výučbu chodili unavení a stalo sa, že si niekedy aj zdriemli. Bolo mi nápadné, že jeden z nich, v tmavých okuliaroch, držal hlavu vždy vzpriamenú, kým ostatným kväckala dolu. Zistila som, že spal aj on, ale cez tmavé okuliare to nebolo vidno. Občas sme diaľkarov skúšali aj pomocou skúšacieho stroja, ale nemali to radi. Vedeli sa však vynájsť aj v takýchto prípadoch. Jeden dobrý študent si sadol do prvej lavice, ľavú ruku dal za hlavu a prstami ukazoval kolegom číslo správnej odpovede. Čoskoro som prišla na to, prečo majú všetci takmer rovnaké odpovede, ale nedramatizovala som to. Denní študenti, samozrejme, nie všetci, radi "švindľovali" tým spôsobom, že sa snažili navzájom si vymeniť otázky, svoje otázky poskytli kamarátovi a podobne. Niektorí mali priam vzorne vypracované ťaháky, predpokladala som, že sa pritom aspoň niečo aj naučili. Nerada som zo skúšok vyhadzovala, nerada som dávala trojky. Chcela som, aby si radšej prišli známky opraviť. Tí však poznali moje mäkké srdce a snažili sa to niekedy aj zneužívať.

Doc. Ing. VLASTIMILA PEVNÁ, CSc.