Rozprávka á la SOCRATES ERASMUS
Skúškové obdobie... Po štyroch mesiacoch zahraničného študijného pobytu začalo byť prvýkrát dosť dusno. Pamätám si, ako som v piatok večer nešťastná vypla počítač a uvedomila si, že v najbližších štrnástich dňoch strávim v škole priemerne desať hodín denne vrátane sobôt. A to bol len rozvrh, okrem ktorého bolo treba odovzdať zo päť 10- až 20-stranových prác a pripraviť sa na štyri skúšky, pretože skúškové obdobie na FHS Kufstein Tirol beží súčasne s riadnym vyučovaním.
Takže taký obyčajný deň záverom semestra bol pomerne náročný. O deviatej (po polhodinovej prechádzke z penziónu do školy) sa začínal prvý seminár, ktorý zvyčajne trval až do obeda. Od dvanástej hodinka na obed niekde v meste "na stojáka" a behom späť do lavíc. Potom večer do deviatej ďalšie 2-3 semináre, kde sa prezentovali záverečné projekty alebo písali skúšky. Od deviatej ešte aspoň na hodinku do študovne dohodnúť sa so svojím tímom na detailoch finálnej prezentácie na ďalší deň a po polhodinovej prechádzke (posledný spoj MHD v Kufsteine odchádza o 18:48 z centra do garáže) doma rýchlo niečo zjesť a pustiť sa do "kozmetických" úprav záverečnej práce, ktorá bude na druhý deň do 12:00 ležať na stole niektorého z profesorov. Pravdu povediac, vždy som počúvala len príjemné zážitky z programov Socrates Erasmus - cestovanie, noví známi, zábava a akýsi druh ohľadu zo strany profesorov, pretože sme "erasmáci". Nikto mi nikdy nespomenul, že za pol roka v zahraničí strávim nad školskými povinnosťami pomaly viac času ako za tri roky štúdia doma, a už vôbec nie, že tak urobím so záujmom a zanietením.
Lúčenie bolo ťažké, veď sme spolu zažili kopu zábavy, skúškových stresov aj zimný semester takmer bez snehu.
Tak sa stalo, že som poslednýkrát zavrela dvere svojej izby v Kufsteine, rozlúčila sa s našimi anjelmi v IRO (International Relation Office) a nasadla na vlak domov, kde bol v plnom prúde letný semester.
Rozprávky majú vždy šťastný koniec a táto moja snáď nie je výnimkou. Som veľmi rada, že som dostala šancu študovať v zahraničí a touto cestou by som chcela poďakovať všetkým, ktorí mi to umožnili, pomáhali mi a vďaka ktorým som prežila rozprávkový semester. Ďakujem!
(koniec)
