Máme po nej, a tak ju môžeme pomaly bilancovať. Ono viac-menej nie je ani čo. Zima skončila a nestihla ešte ani poriadne začať. Väčšina lyžiarskych stredísk zostala zatvorená. Kopce, lúky a mestá mali všetky farby, len nie bielu. Už som aj rozmýšľal, či celá táto situácia nie je zavinená plnením programového vyhlásenia vlády. V rámci boja s prirodzenými monopolmi zrušme zimu, a tým obmedzme zisky energetických gigantov. Myšlienka je to však málo pravdepodobná. Poriadna zima s kopou snehu nebola nielen u nás, ale ani v okolitých štátoch. No iba naša televízia, rozhlas a tlač nás každodenne presviedčali, že zima na Slovensku je "great". Možno áno, tento rok však.... No, neviem. Neviem, čo si mám pod slovom "great" predstaviť. Ani pod sloganom "A postav snehuliaka", ktorý sprevádzal túto kampaň. Aj by som postavil, ale z blata? Myslím, že by sa mu hodila iná farba. Môžeme teda zhodnotiť, že celá kampaň bola v určitých ohľadoch chorá. Povieme si: "No a čo, veď to platila Európska únia!" To áno. A my sme jej za to vďační. Mohli sme si totiž všimnúť tú rýchlosť, ktorou reaguje na aktuálnu situáciu. Dôvod na tento nezmysel bol asi len jeden. Peniaze na kampaň boli schválené oveľa skôr, ako zima začala. Zima nenastala a museli sa minúť tak či tak. Inak by sme ich museli vrátiť. No a to ich radšej vyhodiť do vzduchu, ako vrátiť mnohokrát absolútne nepružnej únii, ktorá rozhoduje od stola. Mohlo by sa totiž stať, že keby sme žiadali peniaze na inú kampaň, tak ich nedostaneme. Veď sme neminuli ani tie, čo sme dostali predtým. Takto sú všetci spokojní. Kampaň prebieha podľa plánu až na maličkosť a naša možnosť získať v budúcnosti peniaze na podobné projekty existuje. Pripomína mi to ten známy vtip: V zoologickej záhrade robili experiment. Spolužitie vlka s baranom. Delegácie aj novinárov zaujímalo, či v ich vzťahu nie sú nejaké problémy. Ošetrovateľ odpovedal: "Nie sú, len barana musíme občas vymeniť."