V mysliach mnohých našich súčasníkov rezonuje pojem "telesná kultúra" ako niečo z doby socialistickej, čo už bolo prekonané. Tento pojem je však vlastne produktom takzvanej Platónovej Ústavy (Platón, r. 427-347 p.n.l.), v ktorej tento antický mysliteľ pripisoval telesným cvičeniam rovnaký význam, ako ostatným teoretickým vedám spolu. Platón vo svojom diele zdôrazňoval, že učiteľ telesnej výchovy je pre zdravé telo tým, čím lekár pre choré. Zdôrazňovanie harmónie medzi telesnou a rozumovou výchovou je príkladné, ak: "...někdo nejlépe směšuje tělocvik s uměním múzickým a v nejhodnější míře obé podáva duši, o tom bychom vším právem řekli, že je dokonale múzický a má najlepší smysl pro harmonii" (Platón: Ústava III., v preklade F. Novotného).
Nečudujme sa teda antike, že presadzovala kalokagatiu, čiže dokonalú harmóniu tela a ducha. Človeka, ktorý nevie plávať jednoducho pokladali za nevzdelanca: "...negramotný je ten, kto nevie písať ani plávať!" Sila týchto myšlienok je najmä v tom, že patrili všetkým slobodným ľuďom. Nepresadzovali ich však len jednotlivci. Prostredníctvom takých duchovných obrov, akými boli Sofokles, Aristoteles, Hippokrates, Plutarchos či ďalší, ich podporovali všetky vládnuce osobnosti. Koniec antických ideálov priniesol až duchovný rozklad Ríma, keď zveľaďovať svoje telo smeli len vojaci a otroci. Pre ostatných to bolo "neetické". Stredovek situáciu ešte zhoršil - akúkoľvek starostlivosť o ľudské telo pokladal za nemravnú činnosť! Ešteže prišla renesancia a Komenského Orbis pictus! Nasledovali Lock, Rousseau, Basedow, Guts Muths a ďalší a telesná výchova opäť "dostala zelenú". Pravdou je, že telesné cvičenia boli výsadou vybranej spoločnosti aristokratov a najmä vzdelancov, ktorí chápali ich význam. Novovek vniesol do týchto myšlienok súťaživosť. Telesné cvičenia a šport, ktorý práve v tomto období vznikol, sa stali prístupné každému.
A čo na to súčasnosť? Od antiky vývoj smeruje raz hore raz dolu. Dobu temna strieda obdobie renesancie a naopak. Ako však nazvať súčasnú dobu, keď viac ako štvrtina študentov SPU nevie plávať a 70 percent z nich pohyb jednoducho nezaujíma? Vplyvom rozširovania sa kardiovaskulárnych chorôb klesá hranica infarktu pod 30 rokov, stres a následné depresie vedú k samovraždám. Hororové údaje, aké sa mi nechce ani vymenúvať!
Našťastie, doba sa zmenila a je len na nás, či budeme (okrem renesancie ducha) pokračovať aj v renesancii tela. Študenti a kolegovia zamyslime sa! Jednorazové a oslavné podujatia nepomôžu. Telo potrebuje dlhodobú a cieľavedomú záťaž. Iná cesta nie je.
