Kde bola, tam bola... v dávnych dobách, kdesi v Európe, nehostinná krajina, trasovisko, také hrozné, že aj v reči ľudu sa zachovalo ako čertovo. Ležalo na rozlohe okolo päťsto štvorcových kilometrov, severovýchodne od nemeckých Brém. Životné podmienky tu boli takmer nulové, ale vrchnosť bola vynaliezavá a v 17. a 18. storočí začala kolonizovať túto oblasť. Lákadlom bola nádej na získanie majetku, oslobodenie od daní a vojenskej služby. Vidina priťahovala najmä prostých mládencov a devy. Močariská neboli vhodné pre poľnohospodárstvo, no začalo sa s melioráciou územia, pričom odvodňovacie kanály slúžili aj pre lodnú dopravu. Vyťažená rašelina sa tak jednoducho a lacno odvážala do Brém. Došlo tu k takým veľkým zásahom do prírody, že ovplyvnili aj klimatické podmienky územia. Koncom 19. storočia sa dokonca začalo aj s poľnohospodárskou výrobou.
Bola to náhoda, že v roku 1883 tento zaujímavý kus sveta objavili umelci? Obec Worpsweda sa stala umeleckou kolóniou, kde žilo a tvorilo odvtedy mnoho známych umelcov, spisovateľov, maliarov a sochárov. Časť svojho života jej zasvätil napríklad R. M. Rilke. No a tradícia pretrváva dodnes...osobité čaro, fluidum či genius loci Worpswedy láka umelcov aj neumelcov na stretnutie s krásou prírody aj ľudského ducha...Stručná história veľkej premeny krajiny je príkladom úsilia človeka o prežitie. Koľko takýchto príbehov by mohla rozprávať naša Zem! Aj rozpráva, len ju treba pozorne počúvať. A chodiť po dobre známych miestach s otvorenými očami.
