e-poľnohospodár

Pred zápočtovým týždňom to opäť všetko začína. Dni sa neoficiálne predlžujú a noc je len málinko hmatateľná. Dobieham, doháňam, prepisujem, kopírujem a trápim počítač. Chudák, keby mal dušu, tak si ju už dávno predo mnou uzavrie. Prednášané vedomosti, ktoré okolo mňa len preleteli, lebo sa urazili, keď videli môj "horúci záujem", teraz prosím, aby sa ku mne vrátili. A ako vždy s ľútosťou začínam triezvo rozlišovať zmárnené chvíle času, ktoré by som teraz prevážila zlatom, len aby som do zajtra stihla napísať seminárku. A akoby to všetko nestačilo, odniekiaľ sa vynorilo dávne predsavzatie a s vycerenými zubami mi pripomína, ako som chcela... chcela čo? Á, už viem. Chcela som paralelne s časom nasávať vedomosti tohto semestra. V podstate to vyšlo, lenže nie všetky vedomosti sa týkali môjho odboru. Najviac som sa naučila na predmete, ktorého súčasťou sme všetci. Škola života - dosť otrepané. Čo tak štúdium života? Neviem, no v jednom som si istá, že pri tejto skúške by som ani bez prípravy nenechala papier prázdny. Pútavé prednášky z každej oblasti a cvičenia sprevádzané vrytou skúsenosťou stačili na to, aby som si všetko dobre zapamätala. Aj keď - nikdy nehovor nikdy a opakovanie je matka múdrosti, sú chvíle, ktoré sa už nezopakujú a také, ktoré sa budú pravidelne vracať bez súhlasu našej vôle. Komická predstava o povinných semestrálnych prácach na tému život študenta. Ich obsah by určite mnohých rozosmial, urazil, či rozcítil. A tak, prenasledovaná svojím náročným predsavzatím, sa vraciam myšlienkami do skrípt, s ktorými budem počas zimných večerov zvádzať urputný boj. Pričom niekde v hĺbke srdca mi začína klíčiť ďalšie predsavzatie, zasiate týmto bojom, sprevádzané šteklivou zvedavosťou, čoho sa po neoficiálnom predĺžení nocí bude týkať najbližšia prednáška.

KATARÍNA ĎURČEKOVÁ
3. FZKI