Rozprávka á la Socrates Erasmus
"Dofrasa, to už zase preletel mesiac!" Asi tak nejako vyzerala nedávno krátka sebareflexia. Za hranicami všedných dní čas uteká rýchlejšie. Stále mám pocit, akoby som len včera vybalila kufor plný vecí a vyšla na terasu svojej izby. Medzičasom sa mi zhoršila schopnosť vyjadrovať sa spisovne po slovensky. Rozvrh sa už pomaly zapĺňa, no aj tak mi v pamäti celkom zreteľne ostávajú prvé stretnutia s profesormi.
"Vy tu nemáte čo robiť! Táto hodina je len pre riadnych denných študentov," oznámil nám Američan vyučujúci medzinárodnú ekonomiku, jeden z podstatných predmetov nášho ročníka na FEM-ke.
"Ale my sme si tento predmet prihlásili. Bol v ponuke pre výmenných študentov," snažili sme sa mierne protestovať. Nepomohlo...
Po tom, keď za nami zatvoril dvere miestnosti e 26, vybrali sme sa do IRO. To je teraz naša malá lampáreň. Sú tu dvaja, niekedy traja, vždy ochotní ľudkovia, ktorí sa starajú o naše prežitie. Hneď nás ako súrny prípad posunuli do kancelárie vedúceho študijného programu výmenných študentov. Stačilo zopár telefonátov a ospravedlnení a už sme opäť sedeli s riadnymi dennými študentmi a pozorovali "herecký výkon" nášho nového profesora. Typickými pohybmi hlavy nám názorne predvádzal, ako pri ekonomickej recesii klesá krivka "down - down - down". Aj preto bolo ťažké neobľúbiť si ho (svojím spôsobom), tak ako ostatných profesorov, ktorí vyučujú (máloktorý z nich totiž prednáša v pravom slova zmysle, hodiny sú skôr diskusiou my vs. profesor). Žena za katedrou je tu skôr zriedkavosťou. A ak si zvyknete na to, že príjemne strávite hodinku a pol diskusiou v škole a potom dva dni nad vypracúvaním zadan, nebude sa vám zdať štúdium na Fachhochschule až také náročné. Aj tu platí staré známe, že všade dobre, kde sú fajn ľudia…
(Nabudúce opäť do čítania.)
