Doktorandi slovenských univerzít mali vlani možnosť využiť Národný štipendijný program z ponuky agentúry SAIA, zameraný na podporu mobilít študentov, doktorandov, vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov.
Ako to začalo
Koncom júna som už aj ja mala pripravené všetky potrebné náležitosti, aby som mohla odcestovať na dvojmesačný vedeckovýskumný pobyt do Slovinska. V myšlienke, študovať v zahraničí, ma podporovala moja školiteľka, doc. Alena Vollmannová. Na počiatku som oslovila profesora Ivana Krefta z Univerzity Ľubľana, ktorého som pred dvoma rokmi spoznala na pražskom sympóziu o pohánke. Úspešne som zvládla výberové konanie na Biotechnickú fakultu.
Vo výskume
Dva týždne pred mojím príchodom profesor Kreft zrealizoval experiment s pohánkou, nádobový pokus s pôdami s prídavkom rôznych ťažkých kovov, resp. s pôdami z banských oblastí Slovinska s prirodzene vysokou koncentráciou ťažkých kovov. Prvý mesiac som pracovala v pedologickom laboratóriu, drvila rôzne druhy pôdy, stanovovala ich agrochemické vlastnosti a obsah ťažkých kovov, ich mobilitu metódou TCLP, stanovovala a vyhodnocovala obsah polyfenolov (rutín, quercetín) metódou HPLC v nažkách pohánky a založila nový pokus - pohánkove klíčky v rôznych roztokoch s rôznymi koncentráciami selénu a zinku. Druhý mesiac bol oveľa zaujímavejší, stanovovala som obsah selénu v pohánkovych klíčkoch a v nažkách. Zúčastnila som sa aj na analýzach z experimentu s pôdou ošetrenou ozónom/UV žiarením, pri ktorom sa vytvorili komplexy EDTA s ťažkými kovmi a následne boli ťažké kovy po rozklade sorbované Slovakitom (zmes dolomitu, zeolitu a pod.). Veľmi ma zaujal aj PBET test na odhadnutie bioprístupnosti ťažkých kovov pre ľudský organizmus (výskum katedry pedológie sa zameriava aj na oblasť geofágie). PBET je in vitro vylúhovací postup na určenie obsahu ťažkých kovov, ktoré by mohli byť absorbované prostredníctvom trávenia v ľudskom gastrointestinálnom systéme. Test zahŕňa modelové podmienky v žalúdku a tenkom čreve, miešanie v žalúdku, mieru vyprázdňovania žalúdku, pH a chemické zloženie tenkého čreva.
Slovincom o Slovensku
Pre tamojších študentov a členov fakulty som si pripravila prednášku o slovenskom poľnohospodárstve a výsledkoch výskumu, ktoré spracúvam vo svojej dizertačnej práci. Profesor Ivan Kreft ma zoznámil s dekanom Biotechnickej fakulty a ďalšími kolegami. Slovinci sú vo všeobecnosti veľmi pohostinní a srdeční. Pýtate sa, ako som sa dorozumievala? Volila som istotu, anglický jazyk, pretože mnohé slovinské slová sa od slovenských veľmi odlišujú. Na ilustráciu: slovinské slovo "otroci" znamená po slovensky deti…
Po krásach Slovinska
Okrem pracovných povinností som mala možnosť spoznávať aj Slovinsko. Charakterizovala by som ho ako krajinu s jedinečným krasovým územím, s kúskom Jadranského mora, horami (Julijske Alpy), regiónmi s pestovaním hrozna, kúpeľmi a mnohými historickými mestami, pričom takmer každé je od Ľubľany vzdialené približne dve hodiny cesty autom. Dva mesiace výskumnej činnosti na Biotechnickej fakulte, ako aj na iných výskumných pracoviskách (napr. Jožef Stefan Institut), boli veľkým prínosom pre moju osobnú kariéru, možno budúcej výskumníčky. Získala som nové vedomosti, ale aj námety na ďalšiu spoluprácu s profesorom Domenom Leštanom z Katedry pedológie v Ľubľane. Po náročnom pracovnom nasadení ma profesor Kreft občas brával na výlety. Ochutnali sme spolu mnohé pohánkové špeciality, po slovinsky "ajdove žganci", "zlevanke" a podobne. Naučila som sa nové recepty. Navštívili sme kúpele Radenci, jaskyne, starobylé mesto Bled i pobrežie - Koper (Capodistria). Najkrajší zážitok mám však z dvoch jaskýň - Postojna a Škocjanska "jama", ktoré od roku 1818 obdivujú turisti z celého sveta. Mysteriózny svet jaskyne Postojna je dielom rieky Pivka. Je tvorená vzácnou krásou krasu, utváranou milióny rokov. Hra slov - krása krasu... Aj fauna a flóra tohto územia sú prenádherné. Podzemný 21-kilometrový komplex jaskýň (Postojna, Otok, Pivka) je sám osebe zázrakom. Kráľovstvo pod povrchom zeme ukrýva tajomstvo života bledoružového obyvateľa, tzv. ľudskej ryby (po slovinsky morečil=salamander (Proteus anguinus anguinus). Mnohé atraktívne miesta som už nestihla prebádať, ale verím, že to napravím na budúci rok, keď tam na pozvanie profesora Krefta budem pokračovať vo výskume.
Ing. SILVIA MELICHÁČOVÁ,
Katedra chémie FBP
