Premýšľam nad predsviatočným stĺpčekom. Zrak mi kĺže po chrbtoch kníh v obývačke. Zastaví sa pri osudoch slávnych. Ich geniálnosť je daná niečím tajomným medzi nebom a zemou. Ich diela však vyvierajú z podstaty sveta, ktorú my, obyčajní ľudia, niekedy nevnímame alebo považujeme za úplne samozrejmú. Začítam sa...
"Ruka s uhlíkom mi začala lietať nad doskou. Činila sa, akoby ani nebola moja. Úplne slobodne zachytávala, čo upútavalo môj zrak: vtáky, oblaky, gazdovstvo, sliepky, vŕbu, kone aj stromy a v diaľke jemne sa črtajúci veterný mlyn...A čo ešte? Panebože, bál som sa, že na niečo zabudnem, že vynechám nejakú podrobnosť, na to predsa nemám právo! Najmenšie steblo trávy, najslabší odblesk na vode či na jantárovom konskom zadku, jediná ovca v čriede pasúcej sa obďaleč pod pastierovým dozorom, to všetko tak spolupôsobilo na vyznení celku, že sa to muselo verne zachovať. Že som to musel verne zachovať. Náhle som totiž zistil, že ja, mladučké chlapča, nesiem zodpovednosť za prastarú prírodu, za ľudí v nej, za svetlo, ktoré zo sekundy na sekundu mení jej odtienky. Odteraz bolo mojou úlohou zachytávať ju a vyjadrovať." Knihu nepoložím, kým sa osud jej hrdinu nezavŕši. Život slávneho flámskeho maliara 16. storočia, Pietra Brueghela staršieho, zvaného aj divý Pieter, pretože bol zvláštny nielen svojou povahou, ale aj neskrotnou pracovnou vášňou. Maľoval všetky podoby sveta, krásne, ale i tie hrozné. Pretože všetko spolu tvorí náš svet. Znalosť prírody, spätosť s ľudovými koreňmi mu boli večnou inšpiráciou.
Prichádzajú dni sviatočné, dni pokoja a lásky. Aj zastavenia, bilancovania a premýšľania nad sebou, nad tým, čo nás obklopuje. Keď je v nás virvar, stačí začítať sa do života slávnych. Veď oni boli a sú takí ako my, my sme zas občas v mnohom ako oni...
Pekné sviatky a šťastný nový rok, milí priatelia!
