e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 7/51 Je potrebné a možné publikovať v karentovaných vedeckých časopisoch? III. časť

    Je potrebné a možné publikovať v karentovaných vedeckých časopisoch? III. časť

    E-mail Print

    Bariéra falošných argumentov a výhovoriek

    Najväčšou prekážkou každého autora je prekonať bariéru falošnej sebaľútosti a nedôvery, že na to "nemá". Ak by to bola pravda, autor by napr. na mieste vysokoškolského pedagóga nemal pôsobiť. Úlohou vysokoškolského pedagóga je totiž vyučovať predmet a neustále ho dopĺňať aktuálnymi novými poznatkami v danej vednej oblasti. O tom, či sa autor v danej oblasti správne orientuje, hovoria jasnou rečou výsledky jeho výskumnej činnosti vo forme publikačnej aktivity. Čím kvalitnejší výskum autor realizuje, tým sa štruktúra jeho publikačnej aktivity posúva smerom k vedeckým a najmä karentovaným časopisom. Objektívny a nikým neskreslený prehľad o publikáciách vo vedeckých karentovaných časopisoch ktoréhokoľvek pracovníka na svete (vrátane domácich autorov, aj našej univerzity) možno jednoducho získať opäť na stránke Slovenskej poľnohospodárskej knižnice, kde sa nachádza odkaz na databázu Web of Science. Web of Science je bibliografická citačná báza dát prístupná on-line v prostredí World Wide Web. Pozostáva z troch citačných indexov: Science Citation Index Expanded® (SCI EXPANDED), Social Sciences Citation Index® (SSCI) a Arts & Humanities Citation Index® (A&HCI). Umožňuje vyhľadávať informácie o jednotlivých prácach vrátane citácií, zo súčasnosti i v retrospektíve od roku 1985, z približne 8500 najprestížnejších vedeckých časopisov sveta. Údaje obsiahnuté v báze dát Web of Science možno vyhľadávať vo všetkých indexoch naraz, v dvoch alebo len v jednom indexe. Báza dát Web of Science umožňuje vyhľadávanie podľa tematiky, autora, názvu časopisu a pracoviska autora. Určitou komplikáciou môže byť, ak existuje autor s rovnakým priezviskom a rovnakým začiatočným písmenom mena. V tom prípade je potrebné práce prezerať jednotlivo a podľa toho, z akej sú vednej oblasti (príp. podľa spoluautorov) ich možno priradiť ku konkrétnemu autorovi. Na týchto stránkach možno objektívne prelustrovať profil ktoréhokoľvek autora v karentovaných publikáciách od roku 1985. Databáza Web of Science umožňuje spracovávanie tematických rešerší, citačných analýz autorov, publikačných aktivít autorov, vyhľadávanie adries inštitúcií, zisťovanie nových trendov vo výskume, ale aj napríklad sledovanie výskumných aktivít kolegov a konkurentov v príslušnom odbore. Preto by mala nájsť široké uplatnenie aj v podmienkach našej univerzity. Vo všeobecnosti platí, že kto nepublikuje v časopisoch excerpovaných v databáze Web of Science, má malú nádej na uznanie svetovou vedeckou verejnosťou a má len malú šancu uspieť pri predkladaní kvalitných medzinárodných vedeckovýskumných projektov podporovaných Európskou úniou.

    Ďalšou bariérou je falošná argumentácia o nedostatku domácich karentovaných časopisov. Kvalitná práca nemusí byť publikovaná iba v domácom karentovanom časopise. Autorom sa síce stáva, že niektoré zahraničné časopisy prácu odmietnu s odôvodnením, že má lokálny význam. Netreba však strácať trpezlivosť a treba sa pokúsiť umiestniť článok v inom časopise. Mnohí autori totiž majú aj také skúsenosti, že v zahraničných časopisoch boli úspešnejší ako v domácich, ktoré na nich kládli často vyššie požiadavky. Podobne neobstojí ani výhovorka, že daná vedná oblasť nemá karentovaný časopis. Časopis totiž nikdy nenesie priame meno vednej oblasti, treba hľadať časopisy s podobným zameraním, napr. podľa toho, v ktorých časopisoch publikujú autori články so zameraním zodpovedajúcim danej oblasti. Ak by daná oblasť výskumu skutočne nemala ani príbuzné vedecké a karentované časopisy, je diskutabilné, či ešte je "živou" vednou disciplínou, alebo je už na ústupe.

    Veľmi frekventovaným argumentom je zaostávanie v prístrojovom vybavení za špičkovými svetovými pracoviskami. Tento fakt je, žiaľ, pre väčšinu pracovísk nielen našej univerzity nepopierateľný. Prístrojové vybavenie ani zďaleka nedosahuje úroveň svetových pracovísk, no netreba strácať nádej. Živým príkladom sú niektorí mladí vedeckí pracovníci našej univerzity, ktorí na pracoviskách s pôvodným vybavením priniesli nový smer a napriek nedostatku prístrojov dokázali vytvoriť zaujímavé práce a publikovať ich v karentovaných časopisoch. O uvedenom svedčí aj fakt, že ceny dekanov fakúlt SPU za publikačnú činnosť dostali často mladí autori, ktorí len nedávno ukončili doktorandské štúdium. Problém nie je iba vo vybavení pracoviska, ale v hľadaní riešení a východísk a v prístupe konkrétneho autora. Na dobrú myšlienku, tvorivý prístup a kvalitnú systematickú prácu niekedy postačí aj to vybavenie, ktoré na pracovisku je. Iba tak je nádej, že sa situácia zlepší vo forme prísunu prostriedkov na výskumné úlohy. Výška ich financovania sa totiž odvíja v podstatnej miere od ich kvality a kvality publikačnej aktivity predkladateľov úlohy, najmä ich publikáciách v karentovaných a iných vedeckých časopisoch.

    Na záver

    Napriek rozdielnym pohľadom na uvedenú problematiku zostáva holým faktom súčasný trend kladenia stále väčšieho dôrazu na vedecké a najmä karentované časopisy. Pri posudzovaní vysokých škôl bude totiž Akreditačná komisia vlády SR vychádzať z vysokoškolského zákona z roku 2002. Práve ten umožnil rozdelenie vysokých škôl na výskumné univerzity, univerzity a odborné vysoké školy. Bytostným záujmom každej univerzity je zaradenie sa do kategórie výskumných univerzít. Tie totiž dostanú podstatne vyššiu finančnú dotáciu, čo sa odrazí aj na platoch pedagógov a ostatných zamestnancov. Preto je úsilím manažmentu každej univerzity a fakúlt podporovať publikovanie vo vedeckých a najmä karentovaných časopisoch, ktoré sú hodnotené najvyššie. Publikácia v domácich vedeckých časopisoch je hodnotená menej a práce v zborníkoch z konferencií sa do úvahy neberú takmer vôbec. Tento trend musí byť zachytený v predstihu, aby pri budúcej evaluácii univerzita disponovala dokladmi o čo najvyššom počte kvalitných vedeckých prác. Na niektorých pracoviskách SAV a na univerzitách (vrátane SPU) preto manažmenty pristúpili k adresnej podpore tvorivých pracovníkov, ktorí sú za každú publikáciu v karentovaných časopisoch motivovaní priamou finančnou odmenou. Je na každom autorovi a autorskom kolektíve, ako túto šancu a výzvu akceptuje.

    Prof. Ing. Ľ. CAGÁŇ, CSc.,
    Ing. P. TÓTH, PhD.,
    Ing. K. HUDEC, PhD.,
    Katedra ochrany rastlín FAPZ