Je asi 10 hodín predpoludním. Život na našej alma mater je v plnom prúde. Zaplnené chodby, učebne, všade študenti, ktorí chtiac či nechtiac kráčajú na prednášky a cviká. Hektická atmosféra, ako každý utorok.
Počítačová cvičebňa pod aulou je zaplnená do posledného miestečka a ďalších šesť až sedem záujemcov stojí pred dverami. Veď diplomovky, bakalárky, seminárky, semestrálky a iné povinnosti čakajú, samy sa nespravia. No, čuduj sa svete, nie každý vysokoškolák na našej univerzite má takéto problémy. Niekoľko "bezstarostných" študentov sediacich za počítačom má - aj napriek výslovnému zákazu na dverách - zapnutý chat a pokojne, s úsmevom na tvári, chatuje. "Koho zaujíma nejaký zákaz na dverách, keď aj tak nik nekontroluje, či sa dodržiava! Čo ma je po niekom, kto čaká pred dverami a dve hodinky voľna medzi cvikami by chcel využiť v prospech svojho štúdia? Že chce napísať nejakú prácu, alebo vyhľadať informácie, ktoré potrebuje na cvičenie? To je jeho starosť. Ja mám svoju zábavku, ktorá je teraz dôležitejšia." A tak študenti "chatári", budúci inžinieri, manažéri, vedúci pracovníci sedia za počítačom a sedia a sedia... až sa presedia k titulu inžinier.
Apelujem preto na takýchto expertov: Zamyslite sa nad svojím konaním! Buďte natoľko tolerantní a inteligentní, že prestanete zaberať miesto za počítačom tým, ktorí by ho vedeli využiť naozaj prospešnejšie a užitočnejšie. Apelujem aj na prevádzkarov počítačových učební, aby takéto internetové stránky (ak je to možné) zablokovali, alebo zvýšili kontrolu dodržiavania nariadení, pretože zatiaľ to v počítačových cvičebniach mnohokrát vyzerá ako v Kocúrkove...
