"Keď prichádzali Vianoce, vždy nám bolo akosi zvláštne na duši. V čase môjho detstva to boli ozaj najkrajšie sviatky roka. Rodičov a starých rodičov držala pokope viera a všetci sa spoločne tešili, kedy nastane ten slávnostný okamih," hovorí Elena Paulenová, autorka kuchárskych kníh Varíme aj bez skúseností, mimochodom absolventka našej univerzity.
Narodila sa v Bratislave a vyrastala v Kyneku pri Nitre. Spomína, že v tých chudobnejších rodinách nechýbal ozdobený stromček a rozvoniavali nejaké dobroty. "Gazdinky pripravovali slávnostné pokrmy ako rybu, šalát, šošovicu, rybaciu polievku alebo kapustnicu a pri večeri sa dodržiavali tradičné zvyky. Do peňaženky sme vkladali rybie šupinky a pod tanier zase mincu. Jabĺčko sme krájali na toľko častí, koľko bolo členov rodiny. Symbolizovalo to zdravie. Každý z nás dostal na tanier aj štyri orechy a musel ich rozbiť. Znamenali štvrťroky a predpovedali, v ktorom období bude človek zdravý a kedy sa má obávať o svoje zdravie." Aj keď ľudia nemali nadbytok peňazí, na Vianoce sa každý snažil dať svojmu dieťaťu s láskou to, čo mohol. "Tešila som sa všetkému. Dodnes mám radosť z každej drobnosti a pri veľkých daroch mám skôr pocit hanby. Veľmi rada obdarúvam, a žiaľ, v dnešnej dobe sa stretám aj s takými ľuďmi, ktorí vravia, že nechystajú pre svojich blízkych nijaký darček. To nepochopím. Veď ani kedysi to nebolo o peniazoch. Vianoce sú o niečom inom..."
Neodmysliteľnou súčasťou sviatkov bola svätá polnočná omša. "Chystali sme sa na ňu už od desiatej hodiny večer. Vtedy sme sa stretali u známych, kde sme sa dozvedeli, aký darček kto dostal. Deťom nerobilo problém vydržať hore až do polnoci."
Neskôr, keď si Elena Paulenová založila svoju vlastnú rodinu, zachovala si vianočné zvyky z detstva a snažila sa ich obohatiť aj o zvyky z manželovho rodného kraja. "Manžel pochádzal z Rajčian pri Topoľčanoch. Veľmi sa mi páčil zvyk z rodiny, podľa ktorého mamička prinášala sito s oblátkami, ovocím, sviečkami a medom. Stála pri tom za dverami a počas obradu trikrát zaklopala. Otec sa jej pýtal, čo nesie. Odpovedala - Krista pána narodenie. Po treťom klopaní vstúpila. Tento zvyk som chcela preniesť aj do našej rodiny, ale atmosféra vyvolávala u našich detí smiech, tak sme od tohto obradu upustili. Ostatné tradície dodržiavame, aj medom robím každému na čelo krížik a hádžem orechy do kútov."
Pre Elenu Paulenovú sú Vianoce v posledných rokoch bolestným časom spomienok. Stolička, na ktorej sedával počas Vianoc jej manžel, je už prázdna... "Keď človek stratí svojho blízkeho, musí sa vzchopiť a žiť ďalej pre deti, vnukov. Mám dcéru a syna, troch vnukov a jednu vnučku. Kvôli nim dnes ozdobujem stromček. Kým bol manžel medzi nami, kupovali sme živý stromček. Teraz máme už aj dva umelé, malý a veľký, ale to nie je ono. Menší stromček ozdobujem perličkami a slamenými ozdobami, väčší zase ladím do zlata a červena. Chcem však cítiť vôňu ihličia, preto kupujem aj adventný veniec z čečiny."
Tento rok sa Elena Paulenová postarala o vianočný darček pre gazdinky. Nedávno jej totiž vyšla tretia kniha receptov a rád Varíme aj bez skúseností. A skúseností, ako tvrdí sama autorka, nie je nikdy dosť. "Prvú knihu som napísala pred 11 rokmi. Boli v nej recepty od mojich rodičov i starých rodičov, ktoré som zozbierala na lístočkoch a tiež tie, ktoré som si vyskúšala za tridsať rokov manželstva. Druhá kniha bola venovaná zdravej výžive a dostali sa do nej aj recepty od odborníkov na výživu. Najnovšia tretia kniha je výberom bežných tradičných jedál, ktoré nájdeme aj v prvom vydaní. Recepty sú však obohatené o skúsenosti, ktoré som nadobudla v praxi." Moderná publikácia je doplnená krásnymi farebnými fotografiami a je v nej množstvo receptov, ktoré má autorka od svojich známych a priateliek. Každý z nich Elena Paulenová vyskúšala a niektoré aj dotvorila. V budúcnosti sa môžu gazdinky tešiť aj na menšie dielka z jej tvorivej dielne, a síce, na brožúrky receptov.
Mladé gazdinky sa možno budú čudovať, ale na Vianoce by nemali na našich stoloch chýbať tradičné makové či jablkové koláče. Výborný je aj štedrák z krehkého cesta s piškótou. Ako na to?
Spotreba: 280 g hladkej múky, 140 g masla alebo rastlinného tuku na pečenie, 140 g práškového cukru, 1 vajce, 1 kypriaceho prášku do pečiva.
Plnky: orechová - 150 g orechov, 100 g cukru, 0,5 dl mlieka; maková - 150 g maku, 100 g cukru, 0,5 dl mlieka, 6 PL slivkového lekváru.
Piškóta: 4 vajcia, 4 PL cukru, 1 PL vody, štipka soli, 4 PL hrubej múky. Do múky rozmiešame prášok do pečiva. Pridáme maslo, cukor a vajcia a spracujeme krehké cesto, ktoré vložíme do chladničky v mikroténovom vrecku na 30 - 60 minút odpočívať. Medzitým si pripravíme plnky. Mak či orechy zmiešame s cukrom a zabaríme s 0,5 dl vriaceho mlieka. Necháme vychladnúť. Krehké cesto rozvaľkáme na veľkosť stredne veľkého hlbšieho plechu. Navinieme na valček, pomocou ktorého ho prenesieme na vymastený a múkou vysypaný plech. Popicháme vidličkou, potrieme lekvárom, potom rozotrieme orechovú a na to makovú plnku. Dáme piecť do rúry vyhriatej na teplotu 220 stupňov C, po 10 minútach pečenia natrieme na vrch piškótové cesto a ďalších 7 - 10 minút dopekáme do zlatohneda.
Príprava piškótového cesta: bielky s cukrom, soľou a vodou vyšľaháme na tuhý sneh, zašľaháme žĺtky a zľahka vmiešame múku. Po vychladnutí zákusok posypeme práškovým cukrom.
Rada: zákusok krájame na úhľadné rezy až po úplnom vychladnutí, aby sa plnky neroztekali. Štedrák sa robieva s ďalšou plnkou - tvarohovou, ktorá sa dáva posledná, pod piškótu.
Zamiešaj vareškou svoje tajné priania, pridaj pár orieškov očakávania a ušľahaj znovu všetko pre šťastie, nech dobro narastie...
