Kto sa vraj raz naučí plávať, bicyklovať či tancovať, už to nikdy nezabudne. Som presvedčená, že to platí aj vtedy, ak bol niekto už raz učiteľom. Mentorovanie má v krvi. Prečo takýto úvod? Pretože dnes som si pre vás, milí čitatelia, vymyslela doučovanie - zo slovenčiny. Nebudeme písať diktát, ani štylistické cvičenia, zopakujeme si písanie zložených prídavných mien. Najmä jedného, ktoré bytostne súvisí so životom univerzity a často ho veru píšeme nesprávne.
Tak papier a pero. Na našej univerzite sa mnohí venujú vedeckovýskumnej činnosti, teda práci, ktorej obsahom je vedecký výskum. Vedeckovýskumná činnosť je dôležitá, pretože prináša študentom nové poznatky. Výsledky vedeckovýskumnej práce budú hrať prím aj pri hodnotení univerzít a ich akreditácii. Vedeckovýskumní pracovníci majú veľkú zodpovednosť aj z hľadiska etiky. Atď...Všimli ste si, že výraz vedeckovýskumný som napísala ako jedno slovo, spolu, bez spojovníka? To preto, že toto zložené prídavné meno je vytvorené zo združeného pomenovania, teda spojenia prídavného mena vedecký a podstatného mena výskum.
"Prečo potom v spojení vedecko-technický spojovník píšeme?", krútia hlavou niektorí pochybovači. No predsa preto, že sme ho vytvorili z názvov dvoch rovnocenných subjektov (veda a technika). Tak isto ako výraz bielo-modro-červená (napríklad naša zástava), či rakúsko-uhorský (Rakúsko a Uhorsko). Mnemotechnická pomôcka: v "spojovníkových" slovách možno poradie prvkov zameniť, no v tých druhých veru nie!
Čiarka sem, spojovník tam. Je to v ére počítačov a internetu naozaj také dôležité? Nuž...na akademickej pôde by sme o nutnosti jazykovej kultúry hádam vôbec nemali pochybovať!
