Otázka publikačnej aktivity a najmä publikovania v karentovaných časopisoch je veľmi aktuálna. Má totiž priamu súvislosť nielen s univerzitným prostredím, ale aj s osobnostným a kariérnym postupom každého pedagóga. Publikácie v karentovaných časopisoch sú totiž najhodnotnejšie. Od nich sa odvíja nielen časť priamych dotácií pre univerzitu, ale sú aj jedným z najdôležitejších kritérií pre získanie vedecko-akademických titulov profesor a docent. S tým súvisí aj široká polemika, spochybňujúca, alebo naopak podporujúca kladenie dôrazu na publikácie tohto druhu. V bežnom živote, ale aj v akademickej obci však badať deficit základných informácií o podstate a charaktere týchto publikácií. Deficit je zrejmý najmä medzi doktorandmi, no niekedy, čo je ešte viac na zamyslenie, aj medzi pedagógmi.
Cieľom tohto článku je priniesť základné poznatky, ako aj vlastné názory autorov na túto problematiku, ktorá môže slúžiť najmä doktorandom na lepšie zorientovanie sa v problematike vedeckých publikácií s dôrazom na karentované vedecké časopisy.
Čo sú karentované časopisy? Sú to vedecké časopisy, ktoré sú registrované a spracovávané službou Current Contents. Current Contents vydáva od roku 1958 Institute for Scientific Information (ISI, USA, http://www.isinet.com).
Táto služba vznikla v dobe, keď časopisy vychádzali len v tlačenej podobe, s predpokladaným časovým sklzom, potrebným na vydanie konkrétneho čísla časopisu. Current Contents v predstihu prinášali obsahy čísel časopisov, ktoré mali vyjsť v tlači, čím informovali vedeckých pracovníkov o výsledkoch dosiahnutých vo vede. Vedecké časopisy spracovávané v Current Contents možno právom považovať za najvýznamnejšie v danom odbore, pretože pred zaregistrovaním v Current Contents prechádzajú prísnym výberom odborníkov ISI a musia spĺňať stanovené kritériá (Pozri: The ISI Database: The Journal Selection Process - na adrese http://www.isinet.com/essays/selectionofmaterialforcoverage/199701.html/). Karentované vedecké časopisy teda možno označiť za najprestížnejšie vedecké časopisy, v ktorých sú publikované najlepšie vedecké práce. Takmer v každej vednej oblasti existuje v medzinárodnom meradle viacero takýchto časopisov, čo svedčí aj o stupni vývoja a rozvoja danej vednej oblasti. Takmer všetky periodiká vychádzajú vo vedeckom - anglickom jazyku, keďže slúžia ako sofistikované medzinárodné fórum na výmenu poznatkov. Zoznamy karentovaných časopisov možno nájsť na stránke ISI, cez linku Journal Lists alebo priamo na adrese http://www.isinet.com/journals/. Po výbere vhodnej tematickej série Current Contents (pre poľnohospodárstvo je to Current Contents®/Agriculture, Biology & Environmental Sciences) možno vyhľadať konkrétny titul časopisu alebo prezerať celý zoznam časopisov. Pracovníci našej univerzity (podobne ako na iných univerzitách) sa majú možnosť pomerne jednoducho zoznámiť so spektrom karentovaných periodík priamo cez stránky našej knižnice (www.slpk.sk), kde stačí kliknúť na Current Contens Connect. Následne si možno vybrať vednú oblasť a je možná pomerne rýchla orientácia.
Vo vedeckej príprave doktorandov, ale aj v bežnom vedeckovýskumnom živote každého pedagóga by malo byť samozrejmé, že si prehľad o karentovaných, ale aj iných vedeckých periodikách vytvorí na začiatku svojej vedeckej práce a neustále ho aktualizuje, resp. s ním narába. Vedecké práce vo vedeckých a najmä karentovaných časopisoch sú totiž smerodajné a udávajú trendy a aktuálny stav konkrétnej vednej oblasti. Doktorand či pedagóg, ktorý to nezvládne, nemôže mať dostatočný prehľad o aktuálnom smerovaní vedy v danej oblasti a jeho vedecká i pedagogická profilácia na univerzite je problematická.
Kvalita či prestížnosť karentovaných vedeckých periodík však nie je rovnaká. V každej krajine existuje niekoľko takýchto časopisov a v celosvetovom meradle ide rádovo o stovky titulov. Významným kritériom kvality časopiseckých článkov (resp. časopisov) sa stal tzv. impact factor (faktor vplyvu, IF) - ukazovateľ priemernej citovanosti časopisu. Ide o citovanosť prác uverejnených v danom periodiku v prácach autorov publikovaných v iných karentovaných periodikách. O IF sa možno dozvedieť viac na domovských stránkach časopisov, prípadne v iných databázach evidujúcich tieto ukazovatele. IF nie je stabilné číslo, je každoročne revidovaný a pri každom časopise je v každom roku iný. V oblasti poľnohospodárskych vied možno za štandardné karentované časopisy považovať tie, ktoré majú IF okolo 1,5 a nižší. Za kvalitné možno považovať časopisy s IFł2. Najprestížnejšie svetové časopisy v oblasti prírodných vied dosahujú IF väčší ako 20 (tieto sú však pre našich zamestnancov zväčša "nedobytné").
(Pokračovanie v budúcom čísle)
