V týchto dňoch sa významného životného jubilea dožíva osobnosť, patriaca ku generácii, ktorá sa veľkou mierou zaslúžila o rozvoj vysokého poľnohospodárskeho školstva a živočíšnej výroby nielen na Slovensku, ale aj v bývalých štátno-politických formáciách.
Narodil sa 20. októbra 1926 v Porostove, okr. Michalovce. V roku 1952 ukončil Vysokú školu poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach a stal sa vedeckým ašpirantom, neskôr asistentom, docentom a napokon profesorom na Katedre špeciálnej zootechniky (KŠZ). Prof. Ing. Viktor Sidor, DrSc., emeritný profesor, bývalý vedúci KŠZ, viacnásobný dekan Agronomickej fakulty a prorektor VŠP v Nitre, je stále uznávanou pedagogickou a vedeckou osobnosťou doma aj v zahraničí. Pod jeho odborným vedením vyrástol na katedre tím vedecko-pedagogických pracovníkov, ktorý sa významne podieľal na rozvoji vedeckého poznania v oblasti živočíšnej výroby, vzdelávania vysokoškolských odborníkov, ale hlavne pri uplatňovaní systémových prístupov zveľaďovania živočíšnej výroby na Slovensku. Bol a je osobnosťou, ktorá získané poznatky dokázala efektívne realizovať v pedagogickej a výrobnej praxi.
Prioritou jeho činnosti na poli rozvoja živočíšnej výroby bol najmä chov ošípaných. V praktickej oblasti predovšetkým šľachtenie, organizácia a technologické systémy riešenia veľkovýrobných foriem vertikály chovu ošípaných. Významne prispel k vyšľachteniu slovenskej čiernostrakatej a bielej mäsovej ošípanej i viacerých úžitkových typov hybridov. Pod jeho metodickým vedením bola pri katedre vybudovaná prvá Slovenská experimentálna stanica výkrmovosti a jatočnej hodnoty, ktorej výsledky prispeli a stále prispievajú k zdokonaľovaniu šľachtiteľskej práce. Vo svojom smerovaní nadviazal na mnohé myšlienkové odkazy svojho predchodcu, prof. Dr. Ing. Vojtecha Kováča.
Ako dekan Agronomickej fakulty a prorektor pre vedeckovýskumnú činnosť riadil rozvoj pedagogickej a hlavne výskumnej činnosti s geniálnou prezieravosťou takými smermi, z ktorých mnohé sú aktuálne dodnes. Medzi prvými pochopil praktický význam a dôležitosť vzťahov medzi genotypom a chovateľským prostredím v podmienkach veľkovýroby. Preto orientoval vedeckovýskumnú kapacitu KŠZ i zootechnickej časti AF na etológiu hospodárskych zvierat. Na účel exaktného výskumu správania sa zvierat, pôsobenia rôznych stresov a adaptácie zvierat bolo pod jeho vedením vybudované etologické laboratórium, ktoré sa stalo materiálnou i duchovnou základňou rozvoja špecifickej etologickej školy. Vyrástli z nej viacerí poprední odborníci, ktorí pokračujú v jeho diele.
Za originálne výsledky a poznatky v oblasti stresu a adaptácie HZ v živočíšnej veľkovýrobe bola kolektívu autorov pod vedením prof. Sidora v roku 1981 udelená Národná cena SSR. Publikačná aktivita jubilanta predstavuje viac ako 400 pôvodných vedeckých a odborných prác, množstvo popularizačných článkov, stanovísk a odborných posudkov. Je autorom alebo spoluautorom 26 knižných publikácií, vysokoškolských učebníc a skrípt. Bol koordinátorom hlavných úloh štátneho plánu základného výskumu a pod jeho vedením bolo vypracovaných 21 záverečných správ výskumných úloh.
K dosiahnutým výsledkom výrazne prispeli aj jeho študijné pobyty, prednáškové turné a účasť na odborných podujatiach vo väčšine štátov Európy. Výsledkom jeho pedagogického pôsobenia na VŠP je niekoľko tisíc absolventov, stovky diplomantov a 20 kandidátov vied. Bol členom i predsedom komisií pre obhajoby kandidátskych aj doktorských dizertačných prác z vedného odboru špeciálna zootechnika, členom vedeckých rád vysokých škôl, fakúlt a výskumných ústavov. Dlhé roky sa podieľal na činnosti Vedeckého kolégia SAV pre poľnohospodárske, lesnícke a veterinárske vedy Odboru živočíšnej výroby ČSAZ. V súčasnosti je čestným členom SAPV.
Z celospoločenského hľadiska dôležitou úlohou bolo pôsobenie prof. Sidora vo Federálnom zhromaždení bývalej ČSSR. Za svoju činnosť bol ocenený viacerými štátnymi vyznamenaniami. Dôležité je, že všetky aktivity venoval nielen rozvoju vlastnej osobnosti, ale hlavne rozvoju vzdelávania, poznania, kultúrneho a spoločenského povznesenia slovenského poľnohospodárstva v širokom kontexte národných i medzinárodných súvislostí. Vo vzťahu k času i dobe aktívneho pôsobenia jubilanta nebola táto cesta jednoduchá. Dokumentuje to aj skutočnosť, že v rovnakom čase si pripomíname aj šesťdesiatročné jubileum KŠZ a bývalej Agronomickej fakulty SPU, čo bola organická súčasť jeho tvorivého života.
Do ďalších rokov života Vám, vážený pán profesor, prajeme pevné zdravie, optimizmus, radosť z Vašich blízkych a spokojnosť s vykonanou prácou.
